„aká krásna je dnes večer princezná Salome!“ Úvodná veta poetického libreta, ktoré si Richard Strauss sám upravil podľa Oscara Wilda, nastoľuje tému celej opery. Vo feministickej literatúre sa tomu hovorí male gaze – zobrazenie ženy z pohľadu mužskej maskulinity. Hoci tento konkrétny pohľad patrí oddanému Narrabothovi, aj on vidí na Salome predovšetkým jej tancujúce biele nohy.
Povrchné vnímanie žien ho stojí život, keď neskôr z nešťastnej lásky spácha samovraždu. Skúsenejšie páža Herodiady však už vie, že takéto „zízanie“ prináša nešťastie. Podľa nej Salome vyzerá ako niekto, kto práve vyšiel z hrobu. Taká mŕtva.
Tu kdesi, po prvých troch replikách, by sa vlastne mohla celá táto story skončiť. Salome nemohol už nikto viac zabiť. Bledá, depresívna, doslovne bez duše a zjavne hraničná – ako všetci, ktorí v detstve prešli či stále prechádzajú nejakou traumou – bola už pri prvých taktoch hudby. Dieťa, ktoré si jej zlatí rodičia najprv pohadzovali cez luxusné sály a potom jej na strieborných podnosoch nosili, na čo si len spomenuli, len aby zabudla na ich zneužívanie a zanedbávanie, aby sa krásna dcérenka dala stále ukazovať hosťom. Znie vám to povedome?
mýtus, ktorý sa stále deje
Slovenské národné divadlo siahlo po titule v roku 2014 na „straussovské“ výročie. V tomto prípade bol dôraz na hudobné naštudovanie vtedajšieho hudobného riaditeľa opery SND Fridricha Haidera, už menej na inovatívnu réžiu. Stoličky, nasvietenie, kostým pre hlavnú predstaviteľku Jolanu Fogašovú s nádychom detskej hravosti. Inscenácia pripravená v tom istom čase poľským režisérom Mariuszom Trelińskim pre Národné divadlo v Prahe, ktorá sa neskôr preniesla aj do Varšavy, bola pre zmenu výtvarne ohurujúca, ale z témy si režisér vytiahol predovšetkým rodinnú drámu odohrávajúcu sa s veľkou autenticitou v supermodernom byte.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.