nešťastlivcev je tragédom a súčasne človekom, ktorý verí v silu ilúzie umenia a znechucuje ho pretvárka reálneho života. Jeho opakom je Šťastlivcev, hedonistický komik. Dano sa hodil pre obe postavy, ale začínajúci režisér Lukáš Brutovský sa rozhodol rozvinúť jeho dramatickú tvár. Danov Nešťastlivec sa stal herecky sugestívnym portrétom priam romantického idealistu, ktorý neznižuje svoju hodnotovú latku ani v tieni sociálneho nedostatku. Práve v tomto bode sa téma úlohy stretala so životným krédom jej predstaviteľa.

herecký prienik do podstaty

Danov herecký osud dosvedčil známu pravdu, že regionálne scény s menšími súbormi a redším počtom premiér vedia omnoho pozornejšie tvarovať talent umelca než veľké kolosy, kde je proces utláčaný prevádzkou. Do martinského divadla prišiel so skúsenosťami z rôznych štúdiových i kamenných bratislavských scén, kde ešte nedokázal v absolútnej miere rozvinúť svoj potenciál. Premena z typového na charakterového herca nastala práve v Turci. Tu rýchlo získal dôveru režisérov, ktorí sa nebáli pred neho klásť náročné výzvy. Bol titulným Shakespearovým Macbethom, Hollého Kubom, ale i Sofoklovým Kreontom vo Vládcovi Oidipovi.