indiánom nápoj nevoňal, a tak ho odmietli. Jeden z nich, aby hostí neurazil, predsa len nápoj vzal, rozlúčil sa s kamarátmi, keďže ho považoval za jed, a na jeden dúšok ho vypil. Na čo v momente skolaboval. Po chvíli sa však opäť postavil na nohy a prehlásil nápoj za zázračný. Jeho druhovia ho okamžite napodobnili, tiež sa napili, tiež odpadli a tiež pokračovali v pití. Miesto stretnutia potom nazvali Manahachtanienk – „Ostrov, kde sme sa opili liehovinou“. Aj neskúsený lúštiteľ slovných hračiek hravo odhalí, ako sa dnes volá ostrov na rieke Hudson.

metla časti ľudstva 

Keď sa uvádzajú dôvody víťazstva Európanov nad stredo- a juhoamerickými pôvodnými obyvateľmi, najčastejšie sú to (asi v tomto poradí): infekčné choroby, zbrane a kone (pôvodní obyvatelia považovali jazdcov a kone za jednu bytosť, niečo ako kentaurov v starovekom Grécku). Avšak v prípade severoamerických pôvodných obyvateľov (rozumej Indiánov) sú to zbrane a – alkohol. Obrázok opitého Indiána sa stal akýmsi symbolom rozdielov medzi kultúrou bielych kolonizátorov a „nekultúrou“, či zaostalosťou tých druhých. 

Prečo sa alkohol neuvádza ako dôvod zániku stredo- a juhoamerickej pôvodnej kultúry a prečo je taký dôležitý v tej severoamerickej? Tých dôvodov je, samozrejme, viacero. Jedným z najdôležitejších je zrejme existencia, či neexistencia predchádzajúcich skúseností s alkoholickými nápojmi.