rok 1949 nebol nejako zvlášť nabitý udalosťami, ak nerátame vznik Čínskej ľudovodemokratickej republiky, NATO, prvý sovietsky jadrový test, premiéru prvého komerčného prúdového lietadla de Havilland Comet a „vynález“ kráľa nemeckého rýchleho občerstvenia – currywurstu.

Stavím sa, že ani vtedajšie hudobné hviezdy dnes asi nemajú veľa fanúšikov: Klasický rock and roll bol pred dverami a najpredávanejšie boli hviezdy ako Vaughn Monroe, Frankie Laine, Vic Damone, či Perry Como. 

rockový nástroj ešte pred rockom

V tomto roku vyvinul americký neveľmi úspešný hudobník a opravár rádií Clarence Leonidas Fender, ktorý si nechal hovoriť Leo, s kolegom Georgem Fullertonom gitaru Fender Broadcaster, ktorá sa neskôr premenovala na Telecaster (značka „Broadcaster“ bola obsadená bicími firmy Gretch). Názov Telecaster gitaru vystihuje lepšie. Je to odkaz na vtedajšiu technologickú novinku – televízor. Názov podčiarkoval novátorský prístup, nové materiály a postupy (napríklad krk z jedného kusu, telo z bahenného jaseňa), ktoré umožnili úplne nový pohľad na farebné prevedenie gitary. Práve originálna farba Telecastra – „butterscotch white“ bola nazývaná aj televízny finiš, lebo svetlé nástroje boli lepšie viditeľné na tmavých oblekoch gitaristov v televízii.  Neskôr pribudli aj iné farby (napríklad sunburst – prechod od tmavej po svetlú), ale maslová bola spočiatku jediná.

„Leo Fender konštruoval svoj nástroj pre bluesových, countryových či swingových hudobníkov – o rocku nebolo ani chýru ani slychu. “

Do výroby sa dostala v roku 1950. Leo Fender so svojím kolegom Georgeom Fullertonom skonštruovali prvú skutočnú elektrickú gitaru typu „solid body“ (s plným telom) a táto gitara patrí medzi najúspešnejšie dodnes. Pred očami ju máte aj vy: Predstavte si napríklad Brucea Springsteena alebo Miroslava Žbirku. Alebo Keitha Richardsa - svoj nástroj, Telecaster ročník 1953, dostal v roku 1970 k svojim 27. narodeninám, nazval ho Micawber a je to dodnes jeho úplne najobľúbenejšia gitara. 

Leo Fender konštruoval svoj nástroj pre bluesových, countryových či swingových hudobníkov – o rocku nebolo ani chýru ani slychu. Definoval však to, prečo patrí (spolu s jeho mladším bratom Stratocasterom) k najúspešnejším nástrojom rockovej histórie: Je jednoduchý, veľmi odolný a pomerne ľahko opraviteľný (čo je dané konštrukciou, pri ktorej telo tvorí masív a krk je priskrutkovaný) a v porovnaní s nástrojmi napr. firmy Gibson aj výrazne lacnejší. 

V spolupráci s gitaristom Georgeom Fullertonom sa podarilo Leovi Fenderovi vytvoriť mimoriadne pevnú, originálnu, stabilnú a ťažko zničiteľnú konštrukciu. Pevný javorový krk z jedného kusa s nenadlepenou rovnou hlavou inšpirovanou viedenskými gitarami s mechanikami v rade, asymetrické telo z mäkkého dreva navrhnuté tak, aby gitara v rukách hráča nepôsobila ako cudzí predmet, a hoci mala úplne novátorský design, stále sa v ňom odrážal tradičný tvar gitary. Schopnosť Lea Fendera počúvať muzikantov sa pretavila aj do širokého spektra zvukov, ktorý gitara ponúka. Krkový snímač má silné basy a pripomína akustickú gitaru, kobylkový snímač je práve naopak ostrý, napriek tomu stále dosť hutný, a zvuk nie je tenký.

basová gitara verzus psia búda

Úspechy Lea Fendera povzbudili. Už v roku 1951 predstavil prvú elektrickú basgitaru na svete – Fender Precision Bass, ktorá raz a navždy vyriešila večný problém kontrabasistov s nazvučovaním a prevozom „psej búdy“, ako Leo Fender kontrabas nazýval. 

Ako základ nového nástroja použil Telecaster, predĺžil horný roh nástroja, aby pri dlhšom krku nepadal na hlavu a tento nový prvok premietol aj na pickguard (kryt), menzúru (aktívnu dĺžku strún) skrátil z vyše jedného metra na 34" (864 mm), basu obrátil horizontálne a krk osadil pražcami, čo dalo basgitare aj meno - Precision, čiže presný. Basgitaru osadil jednoduchým snímačom s mikrofónnym charakterom, ktorý bol používaný do roku 1957, kedy Precision bass dostal výrazne modernejší design pripomínajúci viac gitaru Stratocaster. Fender tak prišiel s úplne novým nástrojom, umožňujúcim nové spôsoby hry, hoci na prvých basgitarových hrdinov si budeme musieť ešte chvíľu počkať.

prichádza ikona

V roku 1952 u nás bežali justičné vraždy ako na bežiacom páse a na druhej strane oceánu  začal Leo Fender so svojimi kolegami, Billym Carsonom, Georgem Fullertonom a Freddiem Tavaresom pracovať na novom type elektrickej gitary, ktorá mala mať variabilnejší zvuk ako Telecaster. Dnes už vieme, ako to dopadlo. Vznikol Fender Stratocaster, nástroj doslova ikonický a to doslova – máte ju aj medzi emojis vo svojom telefóne ako jedinú gitaru. 

BOB RIHA JR/GETTY IMAGES2. október 1985 v Los Angeles, USA: Bruce Springsteen a Fender Telecaster na turné Born in the U.S.A.

Pôvodná myšlienka Lea Fendera bola vytvoriť nástupcu Telecastera, čo sa našťastie neudialo. Vyše roka ale tím pracoval na novej dokonalejšej elektrickej gitare. Countryswingový gitarista Bill Carson predložil svoje pripomienky, medzi ktorými bola lepšia ergonómia, lepšia intonácia strún, tremolo, tri snímače, či výstup na kábel spredu. Najrevolučnejšou novinkou bolo Fender tremolo, ktoré sa na rozdiel od vtedajších konkurenčných výrobkov dalo nastaviť a fungovalo dvojzvratne. Vtedy bežne používané Bigsby je osadené jednou tlačnou pružinou, na pevnom podklade. Fender tremolo však obsahuje 3-5 ťahových pružín, ktoré vyrovnávajú ťah strún a ich ukotvenie sa dá nastaviť, čím vzniká iné pnutie, a tým pádom aj iné možnosti práce s tónom. Použitie ťahových pružín zmenilo samozrejme aj celú konštrukciu tremola, pružiny sú umiestnené v šachte na zadnej strane gitary, a keďže magnetický snímač nesníma iba struny, ale všetky magnetické predmety vo svojom okolí, sníma aj vibrácie pružín tremola. To dodáva Stratocastru jeho charakteristický „priestorový“ zvuk. Plutvový design Stratocastru, zaoblenie hrán, pickguard kopírujúci zaoblenia kontúr tela sú inšpirované designom vtedy moderných amerických áut. Na takmer hotovom prototype vytvoril Bill Carson ešte jedno zásadné vylepšenie, legenda hovorí že osobne pristúpil k brúske a vytvoril zbrúsenie pre predlaktie. Následne pridali aj vybranie na zadnej strane gitary. 

„Gitaristi Stratocaster milujú – pravda, pokiaľ viac neľúbia Telecaster, ale povedzme, že to ostáva v rodine. “

Fender Stratocaster sa dostal do predaja v roku 1954 a obľúbila si ho celá plejáda hráčov – to je presne tá variabilita, ktorú umožňuje. Lenže 12 rokov po uvedení Stratocastra na trh boli jeho predaje tak nízke, že sa už uvažovalo o ukončení výroby: gitary stáli v obchodoch neraz celé roky (napríklad John Lennon a George Harrison si v roku 1965 kúpili Stratocastre ročník 1961). No potom v poslednej chvíli jeho osud v roku 1967 zvrátil Američan pôsobiaci vo Veľkej Británii – Jimi Hendrix.  

Hovorí sa, že Telecaster je gitara, ktorej sa musíte prispôsobiť a naučiť sa ju mať rád – má mocný „twang“, teda ostrý nábeh a zmenu ekvalizácie tónu, krátko po údere na strunu. Hoci twang nájdeme v slovníku ako brnknutie na strunu, je to pôvodne citoslovce, ktoré vyjadrovalo farbu tónu Telecasteru, stačí si ho povedať rýchlo a nahlas. Stratocaster sa rozvinie vo väčšom počte odtieňov. 

Ak chcete počuť „strat“ doslova kryštalický, pustite si Dire Straits (Mark Knopfler hrá na čistom zvuku prstami), Hanka Marvina, Davida Gilmoura, Jimiho Hendrixa, Erica Claptona, Jeffa Becka Chrisa Reu alebo z mladších Johna Mayera či Johna Fruscianteho (RHCP). 

Mimochodom, najdrahšie predaný strat na aukcii patril Davidovi Gilmourovi a šťastný majiteľ ho získal za takmer 4 milióny dolárov v roku 2019 na Davidovej charitatívnej dražbe. Na zatiaľ poslednej nahrávke Pink Floyd so samplom ukrajinského speváka Andriya Khlyvnyuka zasa použil svoj obľúbený značne ošúchaný Telecaster, ktorý práve kvôli tomu nazval Workmate.

gitaristi

Gitaristi Stratocaster milujú – pravda, pokiaľ viac neľúbia Telecaster, ale povedzme, že to ostáva v rodine. „Strat má jednoducho to svoje. Keď si ho dáte na seba, je to ako obuť si topánky,“ povedal o tejto gitare bluesman Jimmy Vaughan. Eric Clapton sa vyjadril, že skúšal veľa gitár a vždy sa vrátil k Stratocasteru. Od roku 1970 tento nástroj u neho dominuje a svoje dva najobľúbenejšie nazval podľa farby Brownie a Blackie. Na tú druhú nahral svoje najväčšie hity a v roku 2004 ju predali na aukcii za 959 500 dolárov. „Moja prvá gitara bola Yamaha stratocastrového tvaru,“ hovorí všestranný gitarista Peter Bulík. „Za krátky čas to posunul o level vyššie môj otec, ktorý mi v roku 2005 zo služobnej cesty v Severnej Amerike priniesol paradoxne mexický, ale skvelý deluxe sunburst Fender Stratocaster 60th anniversary, na ktorý dodnes hrávam úplne najčastejšie. Pôvodne som hral iba v metalových kapelách, dnes využívam jej univerzálnosť či už hrám ten metal, nahrávam funky gitary pre raperov, alebo hrám svoje alternatívne gitarovky, kde si to bez Stratocastera ani neviem predstaviť.“ 

píše dano salontay 

Oslovili sme známeho gitaristu Daniela Salontaya (Longital, vlastné projekty) či by mi nenapísal pár riadkov o gitarách Fender. Súhlasil a my jeho miniesej uverejňujeme celú:

Fender do každej rodiny. Tak by sa dala nazvať filozofia Leo Fendra, prezývaného aj Fordom hudobného priemyslu. Jeho prvé gitary z 50. rokov boli vymyslené ako lietadlo - a citujem Luciu Piussi: „dokonalosť je, keď už nie je čo ubrať“ . Nástroje vymyslené pre masovú výrobu akoby predznamenali, a vlastne aj umožnili spoločensky intenzívne a revolučné 50. a 60. roky úzko späté s hudbou a pokusom o, žiaľ, neúspešnú a strachom potlačenú zmenu paradigmy. Tú hudbu však dodnes všetci počúvame a objavujeme, každý v rozličnej etape svojho života s rovnakým výsledkom - bez ohľadu na vkus ju nakoniec rešpektujeme. Duch slobodnej doby je vdýchnutý do týchto nástrojov, a akékoľvek objektívne hodnotenie Fenderových gitár z dnešného pohľadu je tým pádom nemožné. Nepovažujem sa za odborníka ani zberateľa Fender Instruments, a preto si dovolím len niekoľko subjektívnych poznámok:

1. Elektrikár. Fender nebol hudobník ale elektrikár, ktorého fascinovali objavy súvisiace s elektrickým prenosom zvuku. Jeho aktívnym konštuktérskym prínosom je hlavne elektronická časť gitary - snímače, káblovanie, ovládanie zvuku a amplifikácia. Preto súbežne s výrobou gitár rozbieha rovnako ikonický rad zosilňovačov. 

2. Parťák Georg. Fendrovi, resp. firme nesúcej jeho meno sa podarilo prísť s nadčasovým dizajnom elektrických basgitár a elektrických gitár a štyri základné modely sú dodnes vyrábané aj v identickej podobe, ako boli prototypy. Do bodky. Fendrovým parťákom a majstrom nástrojárom bol Georg Fullerton. Títo dvaja vymysleli gitary Telecaster, Stratocaster a basgitary Pecision a Jazz Bass.

3. Straty. Leo Fender bol nútený v istom štádiu firmu predať investičnej skupine CBS (Columbia) lebo nedokázal udržať našliapnuté tempo a víziu masovej výroby. Od tej chvíle mali tie gitary s Fendrom spoločné len meno a ich otec sám o toto meno ako obchodnú značku prišiel. Smutný, ale veľmi poučný príbeh, ktorý znamenal aj poškodenie povesti nástrojov a po požiari skladov s drevom aj totálnu zhánku po starších nástrojoch spred éry CBS.

4. Na ceste srdca (sa nedá zablúdiť). Leo Fender sa poučil z chýb a pustil sa v ďalšom živote do vývoja v novej firme Musicman (gitary, basy, zosilňovače), a keď aj tá firma opustila svojho stvoriteľa, na sklonku života sa dal opäť dohromady s Georgom Fullertonom. Novú firmu nazvali G&L (Georg & Leo) a tento ich spoločný strom v poslednom ťažení a v úplnej tichosti zarodil nástroje, ktoré prekonajú ich najlepšie dizajny (pssst, toto je tajomstvo).

5. Dnešok. Ten to má s Fendrovými nástrojmi takto: Nikdy nebola lepšia doba, čo sa týka kvality elektrických gitár, než je tá dnešná. Jednak sa všetci snažia vyrábať čo najkvalitnejšie nástroje s vedomím, že to dokonalé je už vytvorené. Čiže nikto si nedokáže v tomto segmente vyrobiť šunt. Ani Číňania. Značka Fender bola po debakli s CBS rehabilitovaná, vrátila sa k poctivej a kvalitnej výrobe, a čo je najdôležitejšie, podaril sa jej nakoniec zámer „Fender do každej rodiny“. Napríklad jej „lacná pobočka“ Squier v dnešne dobe vyrába staré fendrové dizajny v edíciách Classic Vibe 50s, Classic Vibe 70s… A tieto nástroje v menších sériách po skončení ich výroby vyletia cenovo okamžite na dvojnásobok a postupne ďalej. Dobré drevo zo zdravých stromov sa ťaží a ťaží a čoskoro, obávam sa, sa bude dať nájsť len v podobe už vyrobených nástrojov.

6. Toto nie je reklama na nástroje Fender. Teší ma ale vzhľad, dotyk a hlavne zvuk mojej gitary G&L Asat, čo je Leov a Georgov upgrade ich Telecastra ako prvej masovo vyrábanej elektrickej gitary. Nenápadný akože Telcaster má v sebe zašité neuveriteľné vychytávky, ktoré sú nad rámec priestoru kultúrnej rubriky a zasiahli by do rozsahu športovej rubriky. Môj Asat z roku 1992 bo zrejme jeden z posledných nástrojov na ktoré Leo Fender dohliadal (Leo Fender +1991). Zarámovaný certifikát autenticity podpísala už po jeho smrti manželka Phyllis. Ak som niečo, tak asi telecastrista, a nikdy som si nemyslel že by som si pustil do mojej gitarovej rezervácie Stratocastra. Na to je to príliš dokonalá a lahodne znejúca gitara. No ale pandémia priniesla pokušenie a vyšinutie: ujal som sa niekým roky odloženej a nehranej ľaváckej gitary Fender Stratocaster MIM (Made in Mexico). Hral som asi mesiac po ľavácky, a keď už sa mi mozog začal prekáblovávať a hrozilo, že budem obojstranný gitarista, hodil som si korunu poslúchol ju:  prehodil som poradie strún na praváka a je z nej tak milo nepohodlná a skvelo znejúca gitara, že sa stala mojím tréningovým koňom číslo 1. Touto dvojicou nástrojov som draftovanie Leových gitár ukončil. Jedine, že by nie...

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.