braňo Alex si robil zo seba žarty, že je rokenrolová hviezda, no v skutočnosti ňou bol so všetkým, čo k tomu patrí. Na začiatku svojho hudobného života skutočne žiaril. Hral v Zóne A a neskôr ťahal dopredu aj Slobodnú Európu. Zložil veľa skvelých pesničiek, hral skvele na basovej gitare, bol prirodzeným šoumenom, no v momente, keď sa v jeho živote objavili drogy, začal postupne vyhasínať. 

ani zrno nazmar

Navždy si ho budeme pamäť z týchto dvoch skvelých bratislavských pankových kapiel, no pôvodne začínal v garáži svojho domu, kde spolu s kamarátom z pubertálnych čias Sveťom Korbelom založili v roku 1980 skupinu Punkharti. Bola to jedna z prvých punkových kapiel v celom Československu. „Všetky pesničky boli antikomunistické, keby sa to dostalo k eštebákom, odvezú nás rovno na Sibír,“ spomína Sveťo. „Najviac sa mi hnusí/národ menom Rusi“ alebo „Nenávidím všetko, čo neni pank/Lesy, hory a ruský tank“ vychádzalo z garáže na Jaskovom rade v Bratislave, kde trio malo svoj hlavný štáb. Punkharti to ďaleko nedotiahli. Mali len jeden koncert, aj ten len vo svojej garáži pre šiestich kamarátov a jedného psa. „Nakrútili sme z toho lajvku. Tlieskali sme aj my z kapely, aby bolo na kazete viac aplauzu,“ smeje sa Sveťo.

Neskôr sa Braňo so Sveťom dali dohromady s ďalšími pankermi Koňykom a Leďom, ktorí vtedy hrávali v skupine Paradox. Braňo pomenoval nové zoskupenie Antizóna, no keď názov u usporiadateľa koncertu neprešiel, premenovali sa na Zóna A. Legenda bola na svete. Vôbec prvá pieseň, ktorú skupina nacvičila, bola Braňova skladba Bezsenné predstavy – „perfektne lesklý je polnočný vlak/idúci krajinou bez nástrah.“ Aj keď táto pätica fungovala v polozakázanom režime, stala sa zjavom na československej scéne. Svoj vklad priniesol do kapely aj basák. Medzi jeho najznámejšie piesne patrili Muž s kožušinovým límcom, Krajina nevšedných chvíľ, Pakáreň alebo jednoduchá, no geniálna Puf a Muf, ktorá sa dočkala aj klipu od slávneho karikaturistu Viktora Kubala, otca kreslených mačiek.