Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Gibová prefackala klasikov. Má silu, krásu, je nebezpečná a berie so sebou všetko

.štefan Chrappa .kultúra .kultúra

Ivana Gibová vydala knihu Eklektik bastard, do ktorej si sama nakreslila ilustrácie. Je to kniha o komplikovaných vzťahoch. Kniha o ženskom svete bez pátosu a póz. Jej písanie je ako uragán. Má silu, krásu, je nebezpečné a berie so sebou všetko. Gibová má zručnosti, odvahu a rozprávačský talent. Je to ideálny mix, aby vytvorila provokatívne prózy.

Gibová prefackala klasikov. Má silu, krásu, je nebezpečná a berie so sebou všetko BORIS NÉMETH Ivana Gibová, autorka knihy Eklektik bastard.

diela ženských autoriek slovenskej literatúry, ktoré sa zaoberajú ženou, ženskosťou, ženstvom, ženskou dušou i emancipáciou, prešli za ostatných stopäťdesiat rokov značným vývojom.  Od Eleny Maróthy-Šoltésovej s jej autentickým, krásnym a zároveň tragickým denníkom Moje deti, v ktorom opisuje výchovu, materstvo, ako aj bolestný čas, keď jej milované dve deti umierajú, Terézie Vansovej a jej Siroty Podhradských, Boženy Slančíkovej Timravy s prózou Ťapákovci. Tou sa inšpiroval a šialene ju sparodoval Peter Pišťanek v novele Mladý Dônč. Timravina  kniha Veľké Štastie, ktorá je o vzťahoch a hľadaní lásky, no nebola povinným čítaním, sa dočkala viacerých vydaní. Číta sa stále.

Hladinu rozčerila Margita Figuli a jej zasnívané Tri gaštanové kone. Kniha o osudových vzťahoch, pohľadoch na oblohu, kniha o nenaplnenej láske a oslepenom koňovi, ktorý zahluší neboráka „záporáka“.  Čitatelia nezabúdajú ani na emigrantku Jaroslavu Blažkovú a jej Nylonový mesiac, neprekonané, dokonca sfilmované dielo. 

Nesmieme opomenúť signatárku Charty 77 Hanu Ponickú. Dôležitou autorkou je Alta Vášová, scenáristka a prozaička, majsterka krátkych útvarov, ktoré vám v hlave zostanú veľmi dlho. Je tu úžasná Veronika Šikulová, už niekoľko rokov sú jej knihy zjavením. V hre treba rátať aj s feministickými autorkami okolo Jany Cvikovej a Aspektu. V neposledom rade sú tu autorky tichých, no silných výpovedí ako Monika Kompaníková so svojou Piatou loďou či Katarína Kucbelová a jej oceňovaný Čepiec. 

Samostatným elementom je Alena Sabuchová s knihami Zadné izby a Šeptuchy. V pozoruhodnú autorku sa vyvinula Denisa Fulmeková, spracúvajúca dejiny svojej rodiny alebo stokársky nekompromisná a na slovo skúpa scenáristka a hudobníčka Lucia Piussi. 

Pre úplnosť nesmieme vynechať tzv. ženskú  literatúru, ľahké čítanie pre unavené bytosti. Má svoje zákonitosti, vzorce, rozuzlenia a katarzné prvky. Do tohto kontextu prichádza Ivana Gibová so svojou štvrtou knihou Eklektik Bastard. Prefackáva všetkých. Autorov a autorky, ktoré by chceli byť svedomím národa. Vysmieva sa samej sebe. Provokuje čitateľov i kritikov. Do celého sveta kričí, že byť ženou je, samozrejme, úžasné, ale je to aj sakramentsky ťažké, často bezútešné a bezcieľne. Jej písanie je hyperbolou. Nemá ambíciu byť generačnou výpoveďou, je drzou karikatúrou.

stávka o knihu

Iva Gibová vyštudovala literatúru. Živí sa ako korektorka textov. Má bohaté skúsenosti s korektúrami kníh. Jej rukami prešlo aj množstvo spomínaných „ženských“ kníh. Nepohŕda nimi, no priznáva, že raz uzatvorila s istým vydavateľom šialenú stávku. Keď jej poslal na redigovanie slabý rukopis, neovládla sa a ponúkla mu, že napíše oveľa lepšiu knihu. Pokojne za tri dni! Vydavateľ ju zobral za slovo. Ponúkol jej slušný honorár, ak to za tri dni dokáže. Samozrejme, že to zvládla a stávku vyhrala. Zo stávky profitovali obe strany. Vydavateľ mal titul, ktorý sa veľmi dobre predával. Vyšiel pod pseudonymom, ktorý Gibová neprezrádza. Neskôr takto napísala ešte jednu knihu. Paradoxom by bolo, ak by práve tieto knihy prežili aj autorkino seriózne písanie. Toho sa Ivana neobáva. „Mám čitateľskú základňu. Dokonca aj divácku. Blaho Uhlár zinscenoval moju prózu. Tie príbehy si žijú svojím životom. Knihy zo stávky sa síce dobre predávajú, ale pochybujem, že by u čitateľov dlhšie prežili.“  

Ivana Gibová získala cenu kritikov Panta Rhei Awards a jej kniha sa dostala do desiatky finalistov ceny Anasoft litera. „Táto kniha má viac ohlasov od čitateľov aj od kritikov. Keď zverejnili desiatku Anasoftu, vzájomne sme si s ďalšími autormi poslali esemesky. Šmatláková, Pupala, Šikulová... Cítim takú prajnú atmosféru. Teším sa z toho, keď je na Slovensku nejaký dobrý autor. Myslím, že každý príčetný človek sa teší z úspechu iného človeka, ktorý robí kvalitné veci.“ Hoci je Gibová korektorkou, programovo vo svojom písaní bojuje proti uhladenosti. Jej štýl je špecifický a ľahko rozpoznateľný. Dlhé zložené súvetia sú číre a zrozumiteľné. Gibovej texty majú skvelú dynamiku, dialógy sú uveriteľné. V poslednej kapitole nás autorka oboznamuje s tým, ako vznikajú jej texty, čo je odpozorované, čo je odpočuté zo života, z krčmy a ako to spracúva. Ako vzniká jej nezameniteľný rukopis? „Pre mňa najväčšia vec nie je písať, ale škrtať! Text napíše každý grafoman. Hocikoľko strán. Ale vyškrtať to dobre, na tom záleží. Aby zostalo len to najpodstatnejšie. Mám obsesiu so škrtaním. Niekedy viem, že tam nechávam balast. Ale nechávam ho tam zámerne. Má svoje miesto, dobre to znie. Študovala som literárnu vedu. Viem, keď sa dopúšťam nejakého prehrešku a viem, že sa ho musím dopustiť pre dobro textu. Cieľom je, keď si prečítaš jeden odsek a vieš, kto to napísal. Takého Ballu spoznáte po jednej vete. Dávam súvetie na pol strany a je to hovorové, ale ten rytmus vety chcem taký, že postava nešuští papierom. Máš pocit, že ti to rozpráva človek v krčme. Píšem na divoko, nič za to nevkladám. Aj tie obrázky v knihe sú také. Majú nedokreslené okraje, alebo som rozmazala obrázky. Ale pozor, text je vymydlený, len to na tom nevidno, a to je dobre. To potenie krvi tam nesmie cítiť.“ Hoci vulgarizmy v modernej literatúre nie sú tabu, v prípade Ivany Gibovej ich v knihe nájdete veľa. Niekomu jej písanie preto môže prekážať. Autorka si s tým hlavu neláme: „Som rada, keď ľudí štvem. Lepšie, ako keby som ich mala nudiť. Stále je lepšia negatívna reakcia ako nijaká.“ Vulgárne výrazy sú v knihe zaujímavo riešené. Po grafickej stránke sú preškrtané, po formálnej je do nich vložená jedna hviezdička. Tým na seba pútajú pozornosť ešte viac, ako keby boli napísané štandardne. 

šetrná k seniorom

Autorkine postavy sa v knihe stretnú, ich životy sa preplietajú. Dokonca stretajú aj autorku, ktorá má nemožne skombinované oblečenie. Knihu si autorka sama ilustrovala. Komiksové obrázky s textom dotvárajú celkovú atmosféru knihy. Dôležité v Gibovej písaní sú sexualita a vzťahy. Originálny je empatický postoj mladej milenky k ženatému šesťdesiatnikovi, ktorého zbalila v bare: „Nepýtala sa nič, načo by sa pýtala, v prestávkach ho nechala rozprávať, hoci on mal ten dar rozprávať a nič nepovedať, nechala ho a kým rozprával, ona premýšľala, aký je toto zvláštny typ zdržanlivej kopulácie a že jediné, čo ju zakaždým mrzí, je to, že ho zas poriadne nepretiahla zo strachu, že jej umrie v posteli, bol to akýsi absurdný prejav netušila čoho, Vavro mal cez šesťdesiat, keď s ním spávala, ani jeho nechcela zničiť, ale voči nemu nikdy nič také nepociťovala, nikdy jej nenapadlo, že by mohol skolabovať akurát pri nej v posteli, možno preto, že Vavro nebol latentne submisívna osobnosť, možno preto, že Vavra si nevedela predstaviť, ako doma perie aj žehlí.“   

Som rada, keď ľudí štvem. Lepšie, ako by som ich mala nudiť. Lepšia negatívna reakcia ako nijaká. 

Gibová sa intuitívne vysmieva zo všetkého umelého. Smeje sa zo všetkého, čo sa považuje za správne a korektné, no v skutočnosti sa to robí iba preto, lebo sa to robiť má kvôli nepísaným pravidlám. Jej hrdinky majú dilemy. Tušia, že sa od nich vyžaduje, aby napĺňali víziu štandardného  života ženy strednej triedy. Mať telku, dieťa a prácu. Trebárs aj v korporácii. Na druhej strane vidia, ako im život preteká pomedzi prsty, aké je všetko komplikované, ako sa niektoré sny a očakávania nikdy nenaplnia. Nebude ani telka, ani dieťa... Dôležitým aspektom je, že Gibovej hrdinky sa neštylizujú do roly obete. Vlastné zlyhania nepripisujú na vrub nefunkčných kultúrnych modelov. Robia vylomeniny z vlastnej vôle. Následky prijímajú. Bolesť aj radosť si prežijú naplno. Eklektik bastard je kniha plná vtipných momentov. Ale nenechajte sa pomýliť. Je to ako s groteskou. Ak zdiaľky vidíte niekoho padnúť, je to smiešne. Menej smiešne je, keď sa prizriete bližšie a vidíte otvorenú zlomeninu aktéra nehody. Vážne témy sa dajú stráviť vďaka  humoru. Gibová je v tom majsterkou. 

ivana Gibová (1985) pochádza z Prešova. Vyštudovala slovenčinu na Prešovskej univerzite. Debutovala v roku 2013 zbierkou poviedok Usadenina. V roku 2014 vydala prózu Bordeline, ktorá sa dočkala aj divadelného stvárnenia. O dva roky neskôr prišla s knihou Barbora, boch & Katarzia. Jej ostatná kniha Eklektik Bastard (2020) získala cenu kritiky Panta Rhei Awards a dostala sa do finálovej desiatky Anasoft Litery.  Autorka žije v Bratislave, pracuje ako knižná korektorka.   

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite