Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Bola to aj výkladná skriňa aténskej moci a kultúrnej dominancie. O štátotvornosti antického divadla

.lukáš Jeník .kultúra .história

Antické tragédie neodrážajú len originálne umelecké cítenie gréckeho človeka, ale sú aj zrkadlením mnohých politických a morálnych ideálov, ktoré sa touto efektívnou cestou dostávali k ľudu všetkých vrstiev.

Bola to aj výkladná skriňa aténskej moci a kultúrnej dominancie. O štátotvornosti antického divadla WIKIMEDIA COMMONS Jean-Antoine-Théodore Giroust: Oidipus na Kolóne, 1788. Scéna z hry Sofokla, najznámejšieho gréckeho dramatika antického obdobia.

už v dobe klasických Atén bolo divadlo sugestívnym politickým nástrojom pôsobiacim na masy. Ale zároveň išlo o fenomén masou vytváraný a do istej miery tvarovaný. Podobne ako rituál, aj divadlo odráža niečo z ľudskej prirodzenosti – jej performatívny charakter. Človek je bytosťou večne sa hrajúcou, predvádzajúcou, napodobňujúcou a žijúcou rituálom. Antické divadlo slúžilo všetkým týmto potrebám.

Divadlo a dráma neboli len vizitkami jednotlivých autorov, o ktorých sa dnes učíme aj na základnej škole. Pamätať si z dejín antického divadla 5. stor. pred Kr. iba mená Aischyla, Sofokla či Euripida znamená zredukovať obraz o tomto fenoméne na najsvietivejšie kamene v mozaike, a pritom nevidieť celý obraz. 

Samotná realizácia akéhokoľvek divadla totiž nie je o jednom človeku – autorovi, režisérovi či hercovi. Polis potrebuje svojich tvorcov a tí potrebujú polis – svojich hercov. Keďže sa na realizácii „rituálu divadla“ zúčastňujú mnohí, dochádza k posilňovaniu kolektívnej identity a k spoločensky tolerovanej podobe individualizmu. Antický človek veľmi skoro pochopil, že divadlo je mocným nástrojom propagandy. A tak už v Grécku efektívne slúžilo na propagáciu mestskej obce (polis) smerom dovnútra i von.

atény a najlepší festival

Mestskou obcou, v ktorej hralo divadlo ústrednú rolu, boli, samozrejme, antické Atény. Ústrednú rolu toho, čo by sme dnes nazvali masové médium v službe propagandy – tak politickej, ako aj kultúrnej. Počas obdobia najväčšieho rozkvetu Atén, ku ktorému dochádza v období po konci konfliktu s Peržanmi (499–449 pred Kr.), sa divadlo tešilo výraznej podpore verejnosti naprieč všetkými spoločenskými vrstvami. Divadlo a dramatické umenie sa formálne stali súčasťou štátneho kultu a divadelné performancie a drámy (tragédie, komédie a satyrské hry) sa stali nosičmi ideálov, ktoré posilňovali vieru spoločenstva v samého seba. Napriek masovej obľúbenosti nešlo len o zábavu pre masy. Divadelné slávnosti boli účelovo zamýšľaná a moderovaná akcia, ktorá slúžila podpore kultu štátu – demokratickej polis. Atény na tento účel generovali nový typ sviatkov.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite