Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dovlatovov Kufor: Prepašované príbehy

.ľubomír Jaško .kultúra .knižnica

Sergej Dovlatov nabalil do Kufra poviedky, z ktorých je zrejmé, že emigrant nemusí písať o minulosti v starej vlasti len zatrpknuto a s výčitkami proti zlému osudu.

Dovlatovov Kufor: Prepašované príbehy

kufor je láskavo vtipný od prvého riadku. Jeho autor si pri odchode do Spojených štátov nemohol vziať veľa vecí. Oficiálne boli povolené tri kufre. Zbierku pretekárskych autíčok mal podľa apatickej úradníčky predať. 

A knihy? Aj tak mal iba zakázané tituly, tie by mu nikto cez hranice nepustil. Rukopisy tajnými cestičkami dostal na Západ dávnejšie. Nábytok porozdával kamarátom, a tak nakoniec vycestoval zo Sovietskeho zväzu s jediným kufrom. Ale nie hocijakým. 

Po čase – usadil sa v New Yorku a z dcéry mu už vyrástla mladá Američanka – v ňom našiel skvelé nápady na poviedky, ktoré práve teraz vychádzajú v slovenčine.

Samozrejme, treba počítať s povolenou  mierou autorovej mystifikácie. Poviedky, našťastie, nie sú vyplneným colným vyhlásením, ale literatúrou. 

Ako to už v kufroch býva, najčastejšie je v ňom poukladané oblečenie. Dovlatov rozvíja na motívoch košele, obleku, baranice, šoférskych rukavíc, menčestrovej bundy a dokonca aj hrachovozelených krepsilónových ponožiek mikropríbehy zo svojho sovietskeho obdobia. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite