Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Štyrikrát o slovenskom punku

.peter Bálik .kultúra .kultúra

Počas režimu sa do štúdia dostali len výnimočne alebo vôbec, no ich nahrávky sa šírili po celom Československu. Punkeri boli za boľševika zaznávaní, potlačovaní, buzerovaní, perzekvovaní, no možno to bol dôvod, prečo sa nezlomili.

Štyrikrát o slovenskom punku ANDREJ BÁN Slobodná Európa v období vydania albumu Pakáreň.

láska k hudbe spojená s mladosťou a ideálmi bola dôležitejšia než všetko ostatné. Až po revolúcii mohla generácia, ktorá vyrástla počas normalizácie, nahrať svoje debutové albumy. Pakáreň (Slobodná Európa), Potopa (Zóna A), Pekný škaredý deň (Extip) a Antropofóbia (Davová psychóza) sú dôkazom, že v Bratislave bola veľmi silná generácia punkrockových hudobníkov. Nahrávky majú pečať svojej doby, môžeme ich dokonca brať ako dokument doby prelomu 80. a 90. rokov, keď sa zlomil režim a prišla blažená sloboda, no v prvom rade ide o skvelé pesničky, ktoré pretrvali do dnešných čias.

deti slobody

Keď nazvete svoju skupinu Slobodná Európa, kde väčšinu členov tvoria ostrieľané pušky z iných punkových kapiel a na mieste frontmana máte veľmi životaschopného jedinca, nemôže to dopadnúť zle. Teda, ono to nakoniec dopadlo zle, ale počas prvých dvoch rokoch existencie, čoho sa Slobodka dotkla, to premenila na zlato. Kapela vznikla krátko pred Novembrom 89, ale krátko na to už hrali vo vypredanej Lucerne na stretnutí legiend československého punku. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite