profesor Tomáš Špidlík bol rodák z Boskovíc. V roku 2019 uplynulo sto rokov od jeho narodenia, 16. apríla uplynie desať rokov od jeho smrti. Jeho život a dielo sú fascinujúcim príbehom. Keď sa kardinála Špidlíka pýtali, ako sa stal kňazom, s úsmevom odpovedal, že za to môže Hitler. V čase druhej svetovej vojny študoval na vysokej škole. Nacisti ju počas okupácie zatvorili. Študentov zatkli a viezli do lágru. Počas prevozu sa nad mladým chlapcom zľutoval jeden z vojakov a pustil ho na slobodu. Z núdze sa dal na teológiu. Takto nielen Moravania, Česi, Slováci, ale celý kresťanský svet získali významnú osobnosť ekumenického dialógu.
V Ríme prednášal patristickú a východnú teológiu. Až dvanásť jeho žiakov sa stalo pravoslávnymi biskupmi. V roku 2003 ho pápež Ján Pavol II. menoval kardinálom a o dva roky neskôr to bol práve on, kto predniesol posledný prejav pred voľbou nového pápeža. Následne na Petrov stolec kardináli zvolili Benedikta XVI. Francúzsky prezident, socialista Mitterrand, si jeho najznámejšiu knihu Ruská idea zobral do nemocnice a aj vďaka nej pred smrťou prijal sviatosti. Mimochodom, túto knihu preložili do 160 jazykov!
Špidlík zastával myšlienku, že Slovania sú mostom medzi východom a západom. Pritom nehovorí o politike ani netvrdí, že jedno je lepšie a druhé horšie. Vníma to tak, že západné myslenie sa vyvinulo do systému abstraktných pojmov, kým diskurz východu je orientovaný na človeka. Pochopenie pravdy nie je možné cez vzorce, ktoré zadefinoval svet mysliaci technicky. Pravdu vníma ako niečo živé, niečo, čo dýcha. Preto možno pravdu najlepšie pochopiť prostredníctvom umenia.
Kým akademickosť triešti celok na nespojiteľné častice, metafora svojou obraznosťou v sebe zahŕňa človeka v jeho komplexnosti. V tomto kontexte uvádza príklad: Kým západ hovorí o ľudských právach, východ hovorí o právach človeka. Abstrakcia sa zráža s realitou.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.