Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Jaroslav Haščák ide do väzby.

Bez bolesti a hnisania

.anton Vydra .kultúra .knižnica

Je to jeden z najstrhujúcejších príbehov dejín vedy, presnejšie medicíny. Mená, ktoré vo svojej knihe Jürgen Thorwald spomína, sú dobre známe. No spôsob, akým vyrozprával ich príbehy, je fantastický. A predsa je tá kniha v niečom rozporuplná.

Bez bolesti a hnisania Jürgen Thorwald: Storočie chirurgov. Preložila Dana Petrigáčová. Žilina: Absynt 2019.

operačná aréna. Dokola sedia mladí medici či prizerajúci sa lekári. Uprostred ako v ringu postáva hlúčik ľudí: operujúci lekár, mocní asistenti a obväzovači, zúfalý pacient zoči-voči smrti. Nevie sa ešte nič o narkóze, nevie sa ešte o bezbolestnej chirurgii, netuší sa veľa o hygiene. Každý zákrok – či už ide o močové kamene, alebo amputáciu končatiny – si vyžaduje akurát rýchlosť a presnosť. Sprevádza ho príšerná bolesť a zúrivý vreskot pacientov. A následne komplikácie spôsobené hnisaním rán a zápalmi, neraz aj rýchla smrť. Operačné nástroje sa len obtreli do záster alebo umyli v tej istej vode a pokračovalo sa ďalším pacientom. Nie každý pozorovateľ toto realistické divadelné predstavenie zniesol. Spoločným menovateľom všetkých týchto situácií bola neznesiteľná bolesť. Ako píše Thorwald, „ľudia urobia čokoľvek, aby sa oslobodili z okov bolesti.“

Jürgen Thorwald sa pôvodne volal Heinz Bongartz a v nacistickom Nemecku pracoval ako propagandista pre Luftwaffe a Kriegsmarine. Po vojne si zmenil celé meno, aby mohol pokračovať vo svojej práci s novou identitou, nezaťaženou nacistickou minulosťou. Storočie chirurgov napísal v roku 1958 a je to nepochybne vynikajúci opis dejín medicíny. No stopa po nešťastnej minulosti sa nedá len tak zažehnať. To, že ju vydavateľ slovenského prekladu opomenul, sa dá aj nedá vysvetliť.

Dá sa totiž na jednej strane pochopiť, že je to nepríjemná informácia, ktorá vrhá zlovestný tieň na autora, čo môže trochu naštrbiť dôveru čitateľov. No naozaj sa s touto informáciou nedalo vyrovnať aj otvorenejšie, než len nič nehovoriacou vetou, že Thorwalda  „prijali ako ‚zelenáča‘ na oddelenie vrchného velenia námorníctva, kde sa podľa amerického a anglického vzoru snažil vypracovať na fundovaného námorného spisovateľa“? Veď dobre, no až kým nevieme, že išlo o nacistické námorníctvo, ktorému robil Thorwald reklamu pred celým svetom. S týmto sa, jednoducho, treba vedieť vyrovnať skôr, než sa do knihy pustíme: otvorene, bez predsudkov a bez zastierania tohto nemilého faktu. Ak to v tichosti necháme bez povšimnutia, nezavádzame tým čitateľa?

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite