na začiatok malé upozornenie: Názov zbierky Havran v kávomate je presný aj zavádzajúci. Zavádzajúci v tom, že ak čakáte poeovského havrana krákajúceho nevermore alebo naopak, ľahké veršované zákusky ku kávičke, tak nečakajte. A v čom je presný? Vo všetkom ostatnom.
A ešte malá odbočka: Ľudia dnes zlorečia sociálnym sieťam, lebo vraj kradnú čas a dušu, šíria každú povrchnosť a hlboké myšlienky vytláčajú na okraj. Omyl, občas to býva presne naopak. Dôkazom je aj príbeh Ráchel Noa a jej knihy.
influencerka na nemocničnej posteli
Ráchel Noa je pseudonym, zložený z druhého mena autorky a priezviska po babičke. Všetko ostatné je však na jej knihe pravé. Prečo pseudonym? Dôvody tkvejú v autorkinom súkromí, neľahkých vzťahových kombináciách aj spojivách, či naopak, deliacich čiarach, ktoré obkresľujú kultúrne a náboženské celky v tomto kúte sveta. Jej tvorba v sebe spája kresťanské aj židovské symboly, z oboch komunít čerpá hlboké mystické vhľady, v oboch však zároveň vyvoláva aj určitú nevôľu – primálo ortodoxná, priveľmi obrazoborecká. A tak sa pseudonym stal jej ochranným mimikry, i keď je pravda, že na rozdiel od ochranného sfarbenia nespôsobuje splývanie s okolím, ale minimálne v tom literárnom teréne jej vyčnievanie.
S písaním začala Ráchel Noa už v detstve, ako u 12-ročnej jej talent rozpoznala a podchytávala nebohá Daniela Hivešová-Šilanová, spisovateľka, divadelníčka, etnografička a aktivistka. Potom však Ráchel skončila strednú školu, prišla láska, vydaj, deti. Neodsunula literatúru úplne, ale sústredila sa rozvoj svojho maliarskeho talentu. Roky načítaného a navnímaného sa v nej navrstvili a nový impulz na tvorbu prišiel napokon z úplne inej strany, než by si to ktokoľvek želal. Onkologická diagnóza sa odráža v básňach v Havranovi v kávomate ako hrozivá silueta na čiernej hladine nafty. Nemilosrdne, ale temne esteticky.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.