Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nový pohľad na pôvod života

.ladislav Kováč .kultúra .knižnica

Osud civilizácie závisí od energie. Kniha dvoch bioenergetikov, slovenského Mareka Mentela (odchovanca bulharsko-slovenského Jordana Kolarova) a americko-nemeckého Williama Martina je monografia, no prevratné poznatky, ktorým je venovaná, by sa mali dostať do všeobecného povedomia.

Nový pohľad na pôvod života Marek Mentel, William F. Martin: Mitochondrie a anaeróbny energetický metabolizmus eukaryontov. Bratislava: Univerzita Komenského 2018.

množstvo energie sa na našej planéte nemení, no mení sa jej kvalita a jej využiteľné zdroje sa zmenšujú. Zem vznikla pred 4,6 miliardy rokov a už pred asi pred 4 miliardami rokov sa na nej začal život. Z energetického hľadiska je ľudské telo stroj. Rovnaký ako auto. Auto, ak je odstavené, nespotrebúva energiu, no človek, aj keď nič nerobí alebo spí, má energetický výkon porovnateľný s výkonom stowattovej žiarovky. Pravda, my nesvietime, náš energeticky výkon spočíva v tom, že si prácou našich buniek zaisťujeme prežitie; a popri tom sa tvorí teplo. Telá všetkých ľudí dohromady ohrievajú vesmír každú sekundu tepelnou energiou 650 miliárd joulov, už len tým, že existujú.

Dnes civilizáciu určuje technika, a tá toto ohrievanie ešte 25-násobne zvyšuje. Vo väčšine elektrární nevzniká iba odpadné teplo, ale aj oxid uhličitý. Ten prekáža úniku tepla do vesmíru, a preto sa mení pozemská klíma. 

V našich telách máme čosi ako miniatúrne elektrárne. Aj v nich je ako odpad oxid uhličitý. Tieto elektrárne nazývame mitochondrie: v našich malých bunkách sú to akési ešte drobnejšie „bunôčky“, organely. V mitochondriách sa nespaľuje uhlie, ale potrava. V ich membránach prebieha chemická reakcia zlučovania vodíka s kyslíkom, kyslík sa spotrebúva a vzniká voda a oxid uhličitý. Nekŕmime sa plynným vodíkom, ale látkami, v ktorých ako by boli na uhlíkových tyčiach zavesené atómy vodíka. Z atómu vodíka sa odtrhne elektrón so záporným elektrickým nábojom a ostáva protón s kladným nábojom. Elektróny tečú pozdĺž membrány akoby po elektrickom drôte a rozdiely v množstvách a nábojoch elektrónov a protónov zapríčiňujú elektrické napätie, ktoré vyvoláva toky protónov naprieč membránou. Cez membránu vzniká „protónové napätie“ využívané na biologickú prácu.

Mitochondrie nie sú iba elektrárne, ale „protonárne“, protónové generátory. Hodnota napätí na našich mitochondriálnych membránach sa zdá malá, len okolo 0,15 voltu na šírku membrány, no tá má iba 5 miliardtín metra. Je to však ohromná sila: rovnaké napätie prenesené do makroskopického sveta sa rovná 30 miliónom voltov na meter. Na oblohe sa také vysoké napätia vybíjajú bleskmi. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite