Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Voľba kandidátov na ÚS: Poslanci NR SR sa zhodli len na jednom mene. Kandidátkou na post ústavnej sudkyne sa stala Edita Pfundtner.

Triler od konečnej po konečnú

.elena Akácsová .kultúra .knižnica

Bestsellerom sa dnes môže stať aj podrobné líčenie nudnej služby vodiča autobusu na ďalekom nórskom vidieku, počas ktorej sa nič nestane, iba jedna slečna sa tam povracia ako novinár pri sledovaní Ficovej tlačovky.

to bizarné spojenie nórskej cestujúcej s Ficovou tlačovkou je len môj trápny pokus napodobniť základný tvorivý prvok a jeden z pilierov prekvapivého úspechu nového knižného bestselleru Ondreja Sokola Ako som vozil Nórov (Eruditio, 2018). Objavil sa vo februárovom rebríčku najpredávanejších kníh Artfora a odvtedy sa drží na prvom mieste. V Martinuse bol minulý týždeň až na druhom mieste, ale to je možno len preto, že je dočasne vypredaný, inak sa už môže Dan Brown začať triasť o svoje prvé miesto ako Kaliňák... pardon, zdá sa, že je to vymýšľanie prvoplánových prirovnaní nákazlivé.  

Úspech tejto knihy je prekvapivý hneď z niekoľkých dôvodov. Ide o slovenského, doteraz celkom neznámeho autora, ktorý sa neživí písaním alebo šoférovaním autobusov. Nie je to síce typický autobusár, má totiž nedoštudovaný odbor tlmočníctva a prekladateľstva na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Až keď mu v treťom ročníku zrušili odbor, rozhodol sa splniť si detský sen  a pracovať s tým, čo má najradšej – s autobusmi. Hoci je na textoch zjavné, že pre jazyk má autor cit, rozhodne nejde o vysoké písanie, na aké sme v rebríčkoch Artfora zvyknutí. Nie je to beletria, fikcia, ale akýsi editovaný, zdramatizovaný  a značne zhustený denníček zážitkov šoféra liniek na ďalekom severe. 

text pre internetové publikum

Nadpis knihy v podstate veľmi presne vystihuje, o čom bude celých jej 212 strán – nájdeme tu podrobný popis trás, po ktorých autor jazdil v Nórsku a v Bratislave, a incidentov s cestujúcimi, ktorých bratislavskí vodiči prezývajú substrát. Iba jedna kapitola sa z celého konceptu nepatrične vymyká. Tá opisuje – rovnakou metódou a jazykom – peripetie autorovej ťažko chorej matky so slovenským zdravotníctvom. Končí sa tragicky a smiať sa potom v ďalších kapitolách na nórskej cestnej premávke je ešte nepatričnejšie. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite