Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Odchádzam z kina

.juraj Malíček .kultúra .zásah

Akoby ma bodli do chrbta, strelili zo zálohy, naliali do ucha jed. Podlá zrada. Ono to prejde, samozrejme, veď ide len o extrémne mizerný film, ale človeka to aj tak hnevá.

stačí, aby niekto zabŕdol do hollywoodskych filmov, že sú hlúpe, povrchné, banálne, prvoplánové, a ja ho vyslovene zmetiem argumentačnou riavou. A potom len tak zájdem na Wonder Woman a videné ma napriek nízkym očakávaniam prefacká takým spôsobom, že celkom vážne zvažujem prehodnotenie svojej jedinej kinematografickej maximy.

Tá znie: Z kina sa neodchádza. Teda z kina hej, keď je koniec, z filmu sa neodchádza. Nikdy, za žiadnych okolností. Sedím, dopozerám, pokiaľ nie je zvonku nariadená evakuácia, akože niekto volal, že videl na WC podozrivú tikajúcu tašku. Ale aj to by som mal problém odísť.  

Pri Wonder Woman som chvíľu zvažoval, že zavolám sám. Ešte nikdy mi záverečné titulky neurobili takú radosť. Lebo Wonder Woman je tak mimoriadne hlúpy film, že by sa žiadalo vypracovať nové kritériá hlúposti.  

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite