lenže kdekoľvek dvaja robia to isté, neznamená to nevyhnutne, že to vždy aj musí byť to isté. Tak je to aj s dvomi najnovšími predstaveniami v Banskej Bystrici a v Košiciach.
radšej zavrieť oči a počúvať
Rachmaninova operná prvotina Aleko, inšpirovaná Puškinovými Cigánmi, tromfne sujetom hociktorú veristickú operu. Cudzinec Aleko, ktorý našiel útočisko v cigánskom tábore, zo žiarlivosti zavraždí svoju ženu Zemfiru i jej milenca. Za trest ho komunita vyženie: v ponímaní Cigánov je ostrakizácia horšia než smrť. Čajkovského posledná opera Iolanta rozpráva príbeh kráľovskej dcéry, ktorá je od narodenia slepá. Milujúci otec ju izoloval od vonkajšieho sveta, aby pred ňou utajil jej hendikep. No práve poznanie vlastnej slabosti a túžba po jej prekonaní sú podmienkami uzdravenia. Pod sladkastým obalom rozprávky o princeznej, ktorú vylieči láska, sa skrýva nádherná metafora o sile túžby a viery.
Dotyk kultúr, neschopnosť integrovať sa, bolesť z vylúčenia (Aleko), aj zväzujúca rodičovská láska či strach z dospievania (Iolanta) – to sú vďačné témy pre ambiciózneho inscenátora. Taký však do Banskej Bystrice tentoraz nedorazil, investícia do sporadicky režírujúceho talianskeho speváka Marcella Lippiho sa nevyplatila. Aj na slovenských javiskách sme už odvykli od natoľko nezvládnutej práce s interpretmi, od absencie výkladu či aspoň nejakej myšlienky. Ak k tomu pripočítame gýčovito kašírovanú scénu Mareka Šafárika, tak vo vizuálnej zložke ide o najslabšiu banskobystrickú inscenáciu v horizonte pár sezón.
Za divadlom sa tentoraz do Štátnej opery chodiť neoplatilo. Našťastie, druhú premiéru povýšilo na úroveň kvalitného umeleckého zážitku farebne i náladovo pestré hudobné naštudovanie Mariána Vacha a dobré spevácke výkony. Medzi nimi sa popri herecky i vokálne charizmatickom Šarunasovi Šapalasovi (Aleko) a skúsených interpretoch Zoltánovi Vongrejovi (Ibn-Hakia) a Jozefovi Bencim (René) blysla najmä vychádzajúca generácia: hlasovo i fyzicky príťažlivá Michaela Popik Kušteková (Iolanta s krásne mäkkým, tmavšie sfarbeným lyrickým sopránom), dynamický Marek Pobuda (Robert s pružným barytónom veľkého rozsahu) i perspektívny tenorista Peter Malý (Vaudémont).
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.