podľa hudobných kritikov boli jednou z prvých alternatívnych skupín v Anglicku. The Jesus and Mary Chain (JMCH) sa presadili v polovici osemdesiatych rokov a svojím originálnym zvukom otvorili dvere ďalším skupinám. Kapelu však neskôr rozložili hádky medzi jej lídrami Jimom a Williamom Reidovcami a v roku 1998 sa rozpadla. Trvalo ďalších devätnásť rokov, kým bratia nahrali nový album.
„Nenávidím svojho brata a on nenávidí mňa/tak to má byť,“ spievajú na novinke Damage and Joy. Na papieri to pôsobí hrozivo, ale tak to v rodine Reidovcov funguje od dňa nula. Súrodenci vyrastali na panelákovom sídlisku v škótskom meste East Kilbride pri Glasgowe. Chodili na úrad práce, pili, flákali sa a hlavne počúvali dobrú hudbu. Milovali Velvet Underground, The Stooges, psychedelický Pink Floyd či Ramones, ale rovnako mali radi nežné soulové skupiny zo šesťdesiatych rokov. Na začiatku rozmýšľali nad tým, ako by zneli The Shangri-Las, keby ich sprevádzali Einstürzende Neubauten, a tak založili skupinu JMCH. Keď sa ich neskôr novinári pýtali na názov, odpovedali, že za Ježišom a Máriou s reťazami netreba hľadať žiadny hlbší zmysel, len im ten zhluk slov znel dobre.
debut ako manifest
Keď ich otca vyhodili z práce, dostal vysoké odstupné, ktoré daroval svojim synom, aby im zabezpečil lepšiu budúcnosť. Výrastkovia si namiesto toho kúpili nahrávacie zariadenie, na ktorom nahrali demo a rozoslali ho všetkým možným vydavateľom. Neozval sa nikto. Teda, až na pozvanie do londýnskeho klubu The Living Room, ktorý viedol istý Alan McGee. Podľa neho demo nebolo bohviečo, ale páčilo sa mu, že mladí Škóti sa odvolávali na svoj vzor – Syda Barretta, pinkfloydovského génia, ktorého mozog zničilo LSD.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.