Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Peklo, ktoré by sme mali poznať

.milo Juráni .kultúra .divadlo

Slovenské komorné divadlo Martin takmer každý rok prinesie dramaturgický objav, ktorý múti kritikom hlavu už od zverejnenia plánu premiér. Najnovšia Vojna nemá ženskú tvár od bieloruskej autorky Svetlany Alexijevič v roku 2015 získala Nobelovu cenu za literatúru.

Peklo, ktoré by sme mali poznať

v posledných sezónach sa martinskému divadlu daria najmä dramatizácie. V divadle pripravili príbehy dvoch silných žien, ktoré za komunizmu stáli proti režimu – prekladateľky Zory Jesenskej v Sedem dní do pohrebu a Žo Langerovej vo Vtedy v Bratislave. V aktuálnej sezóne nasadili adaptáciu bez klasickej dramatickej zápletky, zato však viac než dramatickú. Ide o literatúru faktu a ide v nej opäť o ženy.

Dejiny vojny sa považujú za výhradne mužskú záležitosť a aj v literatúre nežnejšie pohlavie stojí zväčša na strane mieru. Predobraz ženy – pacifistky stvorila už antická dramatika. V Aristofanovej dráme Lysistrata manželky Sparťanov a Aténčanov odopierajú mužom potešenie, kým neprestanú bojovať. Alexijevič vyvracia mýtus hneď v úvode. Zlomok príbehov z vyše milióna sovietskych vojačiek, ktoré vstúpili do svetovej vojny, zachytila ako moderný Dobšinský. Od domu k domu zbierala výpovede, aby z nich vzniklo dokumentárne oratórium.

boje s vlastnými

Dramaturgička aj režisérka Iveta Horváthová a režisér Marián Pecko sa do výpovedí nezahryzli s prehnaným rešpektom k autorke, ale s dôrazom na príbehy žien. Horváthová výpovede guľometníčok, tankistiek a medičiek preskupila. Z knihy vyberá témy, ktoré sa týkajú žien a ženstva. Hrdinky krok po kroku spoznávajú, čo to znamená, byť v boji, a prekonávajú prekážky. Viac ako s nepriateľom zápasia s predsudkami, výsmechom nadriadených, vlastnou naivitou aj so „ženskými problémami“. Pomedzi ich príbehy na hranici mrazivej absurdity sa prepletá smrť. Počas jedného z pochodov ženy dostanú svoje dni a niekoľko dní kráčajú bez toho, aby sa mohli umyť. Zbadajú rieku a v šialenej túžbe po vode skáču do chladných vĺn. Vôbec pritom nedbajú na fakt, že sú pod nepriateľskou paľbou.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite