v roku 1997, keď Björk v Londýne vydala tretí album Homogenic (plný nádher ako Jóga, Hunter alebo All Is Full Of Love), vyšla v Reykjavíku platňa kapely Sigur Rós. Volala sa Von (po slovensky Nádej) a mala trochu strašidelný obal s hororovo pôsobiacou detskou tvárou. Kapela, ktorú tvorili štyria dlhovlasí umelci bez hudobného vzdelania (jediný notovo gramotný člen kapely Kjártan Sveinsson prišiel neskôr), zaujala na Islande len zopár hudbomilcov s mimoriadne vyvinutým, predsudkami nezaťaženým vkusom. (Dnes sme si na Jónsiho kontratenor a veľké, pomaly plynúce hudobné plochy zvykli, v deväťdesiatych rokoch to však znelo ako z inej, dosť exotickej planéty.)
výmenný obchod
Jedným z nich – zo zaujatých hudbomilcov – bol, našťastie, Ási Jonsson z vydavateľstva Smekkleysa. Ponúkol Sigur Rós možnosť nahrať album. Išlo tak trochu aj o výmenný obchod: chlapci s výtvarným talentom za to vymaľovali štúdio.
Album Von nebol – ani len na Islande! – monumentálnym úspechom (predalo sa len niečo vyše 300 kusov). Niet sa čomu čudovať: album otvára desaťminútová skladba Sigur Rós, pozostávajúca z kvílivých zvukov, tichých pasáží a občasných hrkálok a perkusií. V druhej skladbe (Dögun) sa už ozve Jónsiho krehký, čistý spev, ale hudba sa nijako nezrýchli, je stále pomalá, atmosférická, ambientná. V ďalších skladbách sa do zvukovej dúhy Sigur Rós pridá charakteristický gitarový „drone“ (vrčivý zvuk, ktorý si nemožno vizualizovať inak ako hlukovú stenu) a jednoduché bicie, ktoré aj pri nižšom tempe dávajú hudbe rockovú intenzitu. Vrcholným kúskom je osemnásťsekundový track s názvom 18 Sekúndur Fyrir Sólarupprás (18 sekúnd pred východom Slnka).
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.