Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Beh je cool, Zátopek tiež

.peter Bálik .kultúra

Spevák, ktorému priniesli slávu komiksy. Kniha Zátopek, ktorú vytvoril so spisovateľom Janom Novákom, je bestsellerom v bývalom Československu. Výtvarník a hudobník Jaromír 99.

Beh je cool, Zátopek tiež Pressfoto ARGO a PASEKA „... když nemůžeš, tak přidej!" je podtitul knihy Zátopek. Komiks opisuje príbeh legendárneho českého bežca od jeho narodenia až po tri zlaté medaily, ktoré Emil Zátopek získal na olympiáde v Helsinkách v r. 1952.

Pod pseudonymom Jaromír 99 sa skrýva Jaromír Švejdík, ktorého väčšina z nás pozná najmä vďaka filmovému hitu Alois Nebel. Český výtvarník a hudobník dal o sebe vedieť opäť naplno v apríli tohto roka ako spoluautor a ilustrátor komiksovej knihy Zátopek o živote českého legendárneho bežca. Prvý náklad sa úplne rozpredal, kníhkupectvá dnes čakajú na dotlač.

rozškľabená tvár

52-ročný Švejdík pozná meno Zátopek už od detských čias z rozprávania svojich rodičov. Zatiaľ čo on sám ho vnímal ako propagandistickú ikonu svojej doby, z rozprávania svojho otca si na ňom cenil obrovskú vôľu a žasol pri historkách o jeho netradičných tréningových metódach. Neskôr mu túto legendu pripomenuli rôzne výročia. Do pamäti sa mu najviac zapísala jeho rozškľabená tvár, ktorú bežec ukazoval, keď na dráhe siahal na dno svojich fyzických síl.

„Zátopek je stále symbolom nezlomnosti športového ducha. Z dvoch olympiád má štyri medaily.“

Kniha Zátopek s podtitulom „... když nemůžeš, tak přidej!“ je súčasťou kampane Českého olympijského výboru pred letnou olympiádou v Brazílii. Meno Zátopek je aj po rokoch symbolom nezlomnosti športového ducha. Český bežec získal na dvoch olympiádach celkovo štyri zlaté medaily, z toho tri v Helsinkách v roku 1952, kde zvíťazil v troch bežeckých kategóriách – na 10 000 metrov, 5 000 metrov a v maratóne, ktorý predtým nikdy nebežal. Jeho žena Dana vtedy získala zlato za hod oštepom. Meno Zátopek sa tak v svetovom športe stalo navždy legendou.

„Beh je opäť cool. V Prahe behajú všetci, aj moji kamaráti. Ja som skôr chodec. Skúšal som behať, ale keďže som z hôr, radšej chodím na treky. Chôdza je pre mňa skôr meditácia než dosahovanie nejakých výkonov,“ hovorí výtvarník, ktorý sa ku knižke dostal vlastne len náhodou. Jej spoluautor Jan Novák, známy aj vďaka fantastickej knihe Zatím dobrý o bratoch Mašínovcoch, pôvodne napísal o Zátopkovi filmový scenár. Na ten ho inšpiroval rozhovor s Danou Zátopkovou v anglických novinách, ktorá si počas olympiády v Londýne v roku 2012 spomenula na takmer zabudnutú historku. Podľa nej jej muž do Helsiniek takmer nešiel. Zátopka pohoršilo, že režim odmietol na hry pustiť bežca a kamaráta Stanislava Jungwirtha, pretože jeho otec vtedy sedel za „protištátnu“ činnosť. Športovec, ktorý bol najväčšou hviezdou československej výpravy, im oznámil, že bez Jungwirtha nikam nejde. V roku 1952 to bolo až príliš odvážne gesto a mohol skončiť vo väzení. Dva roky predtým odsúdili na vysoké tresty do uránových baní takmer celú hokejovú výpravu, no komunisti nakoniec ustúpili a do Helsínk leteli obaja.

Novákovi vtedy došlo, že má pred sebou správny príbeh. Filmový scenár odovzdal režisérovi Davidavi Ondříčkovi, dokonca pre postavu Zátopka už bol vybraný herec Václav Neužil, ktorý kvôli tomu začal behať, no producenti nakoniec projekt stopli. Novák, ktorý je mimochodom aj autorom scenáru k Formanovmu filmu Valmont, bol sklamaný, ale nakoniec si uvedomil, že filmový scenár sa od toho komiksového až tak nelíši a na odporúčanie oslovil Jaromíra Švejdíka. „Poslal mi scenár, ktorý sa mi veľmi páčil. Stretli sme sa na pive. Zistili sme, že si dobre rozumieme a dohodli sme sa, že do toho pôjdeme. Sadol som si, spravil prvé skice, ktoré sme poslali na všetky strany. Odozva bola pozitívna, a tak som sa dal do práce. Neskôr sa zavrel na samote v Jeseníkoch a začal kresliť,“ spomína výtvarník.

americký príbeh

Na knihe pracoval viac než rok. Rozprávame sa o metóde, s akou pristupuje k tvorbe komiksov. Každý z jeho zošitov, či už ide o Aloisa Nebela, alebo Kafkov Zámok, má svoj vlastný charakter, ktorý si určí na začiatku, aby neskôr neodbiehal k iným štýlom. Keď ilustroval Kafku, vychádzal z nemeckých expresionistov, pri Zátopkovi sa mu najprv vybavila antuka a staré športové dresy Dukly.

Zábery z knihy Zátopek ilustrujú život legendárneho atléta originálnym spôsobom. Autor si dal záležať, aby bolo v komikse dosť miesta na humor.Pressfoto Argo a PasekaZábery z knihy Zátopek ilustrujú život legendárneho atléta originálnym spôsobom. Autor si dal záležať, aby bolo v komikse dosť miesta na humor.

Potom sa ponoril do kníh so socialistickými a sovietskymi plagátmi, ktoré často obsahovali športovú tematiku. K tomu primiešal lásku k americkým komiksom z 30. až 50. rokov. „Chcel som, aby celý komiks pôsobil retro,“ dodáva Švejdík. Samotná tvorba mu išla pomerne ľahko vďaka prepracovanému scenáru. Bol to jeho prvý komiks podľa reálnej postavy, a tak jedinou komplikáciou v tvorbe bol rešerš dobových materiálov – od toho, ako ľudia vyzerali cez výzor štadiónov až po autá, v akých sa jazdilo. Výtvarník preto strávil týždeň v Kopřivniciach, kde sa Zátopek v roku 1922 narodil a prežil svoje detstvo. Prechádzal sa ulicami, navštívil jeho múzeum a bavil sa s ľuďmi, čo si svojho rodáka pamätali. Tieto potulky mu pomohli pochopiť, ako vtedy ľudia žili. Neskôr sa vybral aj do Zlína, kde Zátopek pracoval v Baťových závodoch ešte predtým, než sa stal športovcom.

V komikse sa dozvieme, že jeho rodičia mu šport zakazovali, báli sa, že dostane tuberkulózu. Dostal sa k nemu až v roku 1941, keď ho závodný tréner proti jeho vôli prinútil, aby súťažil v bežeckých pretekoch po Zlíne. Zátopek sa bránil, že je príliš slabý a že ho pobolieva koleno, no napokon skončil druhý. Keby nemal cvičky, tak by možno aj vyhral. Tá udalosť v ňom prebudila bežca. „Je to taký americký príbeh. Malý sa postaví veľkým a vyhrá svoju malú bitku. Je tam oblúk od chlapca z dediny, ktorý sa dostane z malého sveta, a nakoniec sa stane svetovou celebritou,“ vysvetľuje Jaromír Švejdík, ktorý na Novákovom scenári vyzdvihuje aj detaily z rodinného života Zátopkovcov, bez ktorých by kniha nemala tú správnu atmosféru. Aj jemu imponuje športovcova odvaha, s akou sa postavil za svojho kamaráta Stanislava Jungwirtha: „Veľké priateľstvo a cechová hrdosť bežcov. Svojím spôsobom to bolo hrdinstvo, pretože mohol skončiť v base. Mohlo to dopadnúť úplne naopak.“

Nie je to len príbeh o veľkých skutkoch, ale aj o mrazivej dobe 50. rokov, ktorej súčasťou boli popravy, mučenie a prenasledovanie politických väzňov. Zátopek nebol disident a v živote musel spraviť zopár vážnych ústupkov. Režim bol napríklad proti jeho svadbe s Danou, ktorá podľa moci pochádzala z „reakcionárskej“ rodiny. Komunisti mu svadbu nakoniec povolili, no na oplátku musel bežať s pochodňou na zjazde komunistickej strany, kde plameň odovzdal priamo Gottwaldovi. „Zátopek to v komikse zopárkrát povie, že nie je husita, ale galileovec a radšej sa zohne, akoby trpel. Ako väčšina. No bol to génius a mal v sebe niečo nadľudské, čiže niektoré veci sa mu dajú odpustiť. Aj géniovia majú svoje chyby. Podľa mňa je určite pozitívnou postavou tých čias. Pre ľudí, ktorí tú dobu nezažili, sú jeho ústupky nemysliteľné, ale vtedy to tak bolo. Keď ste boli vrcholovým športovcom, tak ste museli občas ohnúť chrbát,“ dodáva Švejdík.

Jaromír Švejdík: „Je to taký americký príbeh. Malý sa postaví veľkým a vyhrá svoju malú bitku.“

V komikse je však dosť miesta aj pre humor. Zátopek bol „šprýmař“ a spolu s Danou sa radi doberali, možno aj preto ich manželstvo vydržalo až do jeho smrti v roku 2000 (jeho manželka dodnes žije, má 93 rokov). Napríklad v Helsinkách došlo k zaujímavej situácii. Krátko nato, ako Zátopek získal jednu zo svojich zlatých medailí, Dana vyhrala zlato v hode oštepom. Po pretekoch Zátopek novinárom povedal, že ju svojím víťazstvom trochu inšpiroval. „Vážne? Tak dobre, len choď a skús inšpirovať nejakú inú, a uvidíme, či tiež hodí oštep päťdesiat metrov ďaleko!“ odvrkla manželka.

kreslenie ako plávanie

„Jeho príbeh mi je blízky,“ hovorí výtvarník o svojom hrdinovi. Zátopek začal behať ako devätnásťročný a svoj najväčší úspech dosiahol až v tridsiatke. Aj Švejdík začínal s kreslením pomerne neskoro a svojím spôsobom až teraz zažíva svoj profesionálny vrchol. Na kreslenie chodil už na ľudovej škole doma v Jeseníku, kde sa ho ujala prísna učiteľka, ktorá ho naučila kresliť tváre, postavy a ruky. V pätnástich rokoch s tým sekol a založil svoju prvú punkovú kapelu Chlapi z práce, z ktorej v roku 1989 vznikli jeho domovská skupina Priessnitz.

Hudba sa na dlhé roky stala hlavnou náplňou jeho života, no keď sa s rodinou presťahoval do Prahy, musel riešiť, čo ďalej. Zhodou okolností v tom čase kapela nemala peniaze na grafiku jej nového albumu, a tak sa Švejdík rozhodol, že ho navrhne sám. „S kreslením je to ako s plávaním či bicyklovaním,“ hovorí, „len čo sa to naučíte, už to nezabudnete.“ Komiksovo založený obal sa páčil a táto skúsenosť mu pomohla dostať sa k reklame a kresleniu storyboardov. Odtiaľ bol už len krok ku komiksu. Začiatkom minulého desaťročia sa spoznal so spisovateľom Jaroslavom Rudišom, s ktorým postupne vydali tri diely Aloisa Nebela. Na základe tohto komiksu vznikol v roku 2011 populárny animovaný film, ktorého úspech zvýraznilo to, že sa z titulnej piesne Půlnoční v podaní Václava Neckáře stal veľký hit. Jeho spoluautorom bol práve Švejdík.

Ten sa nakoniec podieľal na dvoch Neckářových albumoch, stihol vydať platne s projektmi Umakart a Kafka Band, no teraz sa vracia k svojej pôvodnej kapele Priessnitz, ktorá posledný album vydala ešte v roku 2006. „Práve som sa vrátil zo sústredenia Priessnitz v Jeseníkoch. O týždeň ideme do štúdia nahrávať nový album, ktorý by mal vyjsť na jeseň. Dnes už žijeme každý inde, zostali nám už len chalupy v Jeseníkoch. Mali sme veľa času, nové pesničky sú dospelé a veríme, že to bude dobré. Album sa bude volať Beztíže, pretože sa tak dnes cítime. Už nemusíme nič nikomu dokazovať,“ dodáva Švejdík.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite