Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

V hodine dvanástej

.peter Bálik .kultúra

Korben Dallas patrí medzi najúspešnejšie slovenské skupiny súčasnosti. Na to, aby sa dostali až sem, museli prejsť kľukatou cestou.

V hodine dvanástej Boris Németh Skupina Korben Dallas na koncerte pre Juraja Kušnierika.

miestami sa zdalo, že trojica hudobníkov to nedá a rozpadne sa. No každá zmena ju posunula len vpred.

Kam ideme. Tak Korben Dallas pomenovali svoj nový orchestrálny album. No ak chceme vedieť, kam kapela kráča, musíme sa pozrieť, odkiaľ táto bratislavská skupina vlastne prišla. Keď sa vrátime do praveku, tak príbeh bratislavskej skupiny Korben Dallas sa začína na bratislavskej základnej škole na Lazaretskej ulici, kde sa stretli dvaja spolužiaci Lukáš Fila a Henrich Offerman alias Ofo a založili si skupinu. Teda, bol to skôr sen v hlavách dvoch chlapcov, ktorí chceli hrať hudbu. Obaja potom spolu prešli na gymnázium na Novohradskej, kde sa stretli s novým spolužiakom. Bol ním Juraj Benetin.

garáž band

Benetin už predtým hrával vo vlastných kapelách a Lukáš Fila škodoradostne pripomína, že jednou z nich bola cover skupina hrajúca pesničky od Alkoholu a Kabátu. Traja noví spolužiaci si na Novohradskej založili ďalšiu skupinu. Keď ich kamarátka dostala zápal slepého čreva, čiže apendicitídu, pomenovali sa Appendix. „Hral každý, kto vedel na niečom hrať. Mali sme flautistku, speváčku, rapera. Vtedy som ešte nespieval, hral som skôr na gitare. Počúvali sme 90. roky. Red Hot Chili Peppers, Faith No More, Rage Against The Machine, no väčšinou sme mali vlastný repertoár,“ spomína Juraj Benetín.

„Chlapci si už od začiatku kládli veľké nároky, ktoré boli väčšie ako ich momentálne schopnosti. Kapele trvalo jedenásť rokov, kým nahrala debutový album.“

Prvý koncert odohrali v ružinovskom kultúrnom stredisku pri Štrkovci pre svojich kamarátov. Juraj sa tak hanbil, že po vystúpení radšej utiekol. Appendix sa už vtedy snažil hrať komplikovaný artrock, vychádzajúci z kalifornských undergroundových skupín. Chlapci si už od začiatku kládli veľké nároky, ktoré boli väčšie ako ich momentálne schopnosti. Kapele trvalo jedenásť rokov, kým nahrala debutový album.

„Treba si priznať, že my sme v tom čase vlastne ani nevedeli hrať. Ďuro trocha, ale ja určite nie,“ spomína na toto obdobie basgitarista Lukáš a dodáva: „Povedali sme si, že najprv sa naučíme hrať, a potom s tým budeme niečo robiť. Trvalo to istý čas, ale každým rokom sme sa posúvali dopredu. Veľa času sme trávili v garáži. Boli to nekonečné hrania, opití, triezvi, s kamarátmi či bez nich. Tých motívov vzniklo strašne veľa, a tak sme ich narvali do skladieb. Dopadlo to tak, že sme mali v jednej pesničke aj šesťdesiat motívov. Vlastne to neboli ani pesničky, ale naše kompozície.“

V roku 2008 sa skupina predstavila na Pohode, kde pokrstila svoj debutový album. Vtedy už s nimi hral Marián Jaslovský. Namiesto toho, aby sa Appendix ďalej rozvíjal, kapela odohrala svoj posledný koncert ako predskokan kapely Living Colour, ktorá patrila k ich veľkým vzorom. „Vtedy sme už vedeli, že po tom koncerte končíme, aj sme to tam povedali,“ hovorí Lukáš s tým, že hlavný dôvod bol prekvapivý odchod Ofa, ktorý nesúhlasil so smerovaním kapely. „Dosť ma to zaskočilo, ale už vtedy sme s Lukim vedeli, že si založíme ďalšiu kapelu. Bolo to dosť ťažké obdobie,“ dodáva Juraj.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite