Vo veku 86 rokov zomrela v piatok česká herečka Jana Brejchová, ktorá zažiarila napríklad v muzikáli Noc na Karlštejne alebo rozprávke Arabela.

„Než zahrajete dvě noty, naučte se, jak zahrát jednu. A tu jednu nehrajte, pokud k tomu nebudete mít důvod.“ Ten výrok anglického zpěváka Marka Hollise a klíčové postavy skupiny Talk Talk zní jako hudební rada, ale ve skutečnosti míří jinam. Je to věta o zodpovědnosti za gesto. O tom, že možnost ještě neznamená nutnost. A že zdrženlivost není slabost, ale volba.

Po nedávnych českých voľbách sa medzi našimi krajinami určite obnoví spolupráca na najnižšej úrovni. Vo filme sme toho svedkami už dnes, dokonca výraznejšie než za federácie. Najnovší dôkaz? Švihácka komédia z kúpeľného prostredia.

Pred odchodom som sa ubezpečila, že mám v taške papierové vreckovky. Keby náhodou. Nakoniec som si slzy utierala do rukávov, nechcela som vyrušovať šušťaním. Nikto sa ani nepohol. Bolo počuť len tiché opakujúce sa zvukovanie mladého muža s autizmom, ktorý sedel so svojím opatrovateľom v hľadisku.

PLAN.ART pre vás opäť pripravil víkendový TO DO list.

Túto báseň som venoval Petrovi Zajacovi k jeho sedemdesiatke. Verím, že ani po desiatich rokoch nestratila platnosť.

Miles Davis nebyl jen výjimečný trumpetista. Patřil k hrstce hudebníků, kteří jazz systematicky posouvali – dekádu za dekádou. Od bebopu čtyřicátých let přes chladnou eleganci padesátých, modální revoluci konce dekády až k elektrickému chaosu sedmdesátých let. Jazz u něj nikdy nebyl hotový tvar, ale otevřený proces: Styl jako osud, změna jako metoda.

Historik Daniel Rapant sa narodil 17. apríla 1897 v Holíči. Na gymnázium chodil v Skalici, o čosi neskôr ako otec Ján Ďurovič a skôr ako jeho syn Ľubomír. Skalica bola centrom mestského západoslovenského kultúrneho prostredia a práve jazyk mesta, Skalice a Liptovského Mikuláša, spájal západoslovenský a stredoslovenský variant slovenského jazyka.

V kinách je nová dánska komédia o hľadaní vlastnej identity a ukradnutého balíka peňazí. Presne ako predseda: aj on zápasí s tým, kým vlastne je – sociálny demokrat či konzervatívec? Snáď aspoň tuší, kde skončili peniaze.

Už pri prvom listovaní v objemnej, bezmála 400-stranovej knihe a po prezretí jej rozsahovo skromných rámcových častí (obsah, krátky úvod i krátka edičná poznámka a ešte kratší text s názvom „Ešte raz sondy“, i nenápadne vložené slovo – meno „Alte“ na úplnom začiatku knihy) máme dojem, že ony (tie rámcové časti) musia „podopierať“ to veľké množstvo textov o slovenskej literatúre, prevažne o próze.