po úzkych schodoch z ulice stúpame k Domu Vanek. Pri vchode nás víta obrovský keramický golem so zlatými rukami. Za ním sa otvára svet, ktorý si sochár a keramik Imrich Vanek vytváral takmer dvadsať rokov. Keramické reliéfy, nezvyčajné podlahy, zlatý trón, výzdoba špajze. Jeho rukopis nachádzame takmer všade. Keď dom fotografujem, stále objavujem nové detaily. Najviac ma prekvapuje záhrada. Hustá zeleň miestami pripomína prales a medzi stromami a kríkmi sa vynárajú keramické sochy hudobníkov. Akoby si príroda postupne brala späť priestor, ktorý jej kedysi človek vyhradil. Lenže tu sú sochy súčasťou záhrady a záhrada súčasťou domu.

BORIS NÉMETHUmelecké diela v záhrade Domu Vanek.

Imrich Vanek tu so svojou manželkou Olgou vytvoril miesto, kde sa prelínalo bývanie, umenie a práca. Po jeho smrti v roku 2015 zostal dom plný umeleckých diel a predmetov, ktoré pripomínajú život jeho obyvateľov. Jeho neter Katarína Staroňová s manželom Marekom Staroňom sa rozhodli dom zachovať a otvoriť kultúre. V spolupráci s architektmi Benjamínom Brádňanským a Vítom Haladom, umelcami Svätoplukom Mikytom a Zuzanou Bodnárovou zo združenia Banská St a nica Contemporary vznikol priestor, kde dnes opäť tvoria umelci. Obnova získala nomináciu na architektonickú cenu CE ZA AR 2026. Za týmto rozhodnutím je však aj rodinný sľub, veľké finančné riziko a presvedčenie, že za prostredie, v ktorom žijeme, nesieme zodpovednosť všetci.

BORIS NÉMETHKeramický Golem so zlatými rukami pri vchode do domu.

po smrti Imricha Vaneka ste zdedili tento výnimočný dom. Mohli ste ho predať alebo využívať len pre seba. Prečo ste sa rozhodli zachovať ho pre kultúru?

Pretože som mu sľúbila, že tento dom bude otvorený pre kultúru. On si to tak želal a ja som mu dala sľub, že to urobíme. Nebola to podmienka v závete. Dom nám odkázal, ale o jeho budúcnosti sme sa rozprávali ešte za jeho života. Myslím si, že základná česť človeka je v tom, že to, čo sľúbi, sa snaží dodržať.

bolo to rozhodnutie, do ktorého ste išli s nadšením, alebo ste už vtedy tušili, aké náročné to bude?

Priznám sa, že sme dlho váhali, pretože je to obrovské bremeno. Každý vidí krásny dom na Kolibe a povie si, aké je to úžasné. Ale obnoviť takýto dom je naozaj náročné. Neboli sme z tejto myšlienky úplne nadšení. Imrich však mal určitú predstavu o tom, čo by sa s domom malo stať. A keď už bolo jasné, že sa ju pokúsime uskutočniť, začali sme sa rozprávať o tom, ako to celé urobiť. Veľmi nám pomohlo, že sme sa so Svätoplukom Mikytom a Zuzanou Bodnárovou poznali ešte za Imrichovho života.

obnova domu bola nominovaná na architektonickú cenu CE ZA AR. Keď sme sa rozprávali o tom, prečo je dôležité zachraňovať podobné miesta, spomenuli ste verejné blaho. Čo pre vás znamená?

Učím o verejnom blahu. Je to niečo, čo je súčasťou mojej profesie a čomu absolútne verím. Na Slovensku je ešte nízke povedomie o tom, že keď ľudia majú možnosti – a nemyslím len finančné možnosti, ale aj kapacitu alebo čokoľvek iné –, mali by robiť niečo pre spoločnosť. Aby sme sa ako spoločnosť niekam posunuli. Myslím si, že to bolo vidieť aj pri cene CE ZA AR. Nebola to jediná nominácia, pri ktorej súkromník otvoril niečo pre verejnosť alebo urobil niečo pre verejné blaho. Mám pocit, že v tomto nastáva určitý posun. Preto je dôležité šíriť povedomie nielen o umelcoch, ale aj o tom, že by sme sa ako spoločnosť mali spoločne snažiť niečo zachovávať.

BORIS NÉMETHKatarína Staroňová v spoločenskej sále so zlatým trónom.

imrich Vanek vytvoril množstvo diel vo verejnom priestore. Myslíte si, že prostredie, v ktorom žijeme, ovplyvňuje aj naše správanie?

Naozaj som presvedčená o tom, že to má dosah na ľudí. Aj na to, ako sa potom správajú. Každý by mal vo svojom malom alebo väčšom priestore, podľa toho, aké má možnosti, pre to niečo urobiť. Malo by to byť aj spoločensky vnímané tak, že takto by mala spoločnosť fungovať.

takže nejde iba o úlohu bohatých mecenášov. Aj človek, ktorý nemá veľké finančné možnosti, môže prispieť niečím svojmu okoliu?

Presne. Od predzáhradiek: každý má niekde svoju úlohu, kde vie prispieť spoločnosti.

vráťme sa k človeku, ktorý tento dom vytvoril. Kto bol vlastne Imrich Vanek? Čo by o ňom mali ľudia vedieť, aby pochopili tento dom?

Pochádzal z Nových Zámkov. Je to dôležité, pretože ľudia si možno málo uvedomujú, že slovenčina bola až jeho tretím jazykom. Jeho rodným jazykom bola maďarčina, potom odišiel študovať do Prahy a za manželku mal Češku Olgu.