čo sa týka Bellušových bratislavských víl, sú najlepším sprievodcom po nich komentované bedekre Tomáša Berku (1947) a Jána M. Bahnu (1944 – 2024) Vily nad Bratislavou (2013), Vily nad hradom (2016), Vily na Slavíne (2019), Vily okolo Horského parku (2022). Opieram sa o ne, a v prvom rade o Dullovu monografiu.

Autentickou svedkyňou vydareného knižného projektu bratislavských víl vydavateľstva Marenčin PT je naša nevesta Zuzka, ktorá chodí s Matúšom na prechádzky do Horského parku a berie ich aj vlastivedne ako púte k architektúre, čo znamená v prvom rade k Jánovi M. Bahnovi a Tomášovi Berkovi. Ján M. Bahna býval na úpätí Horského parku vo vile, ktorú sám navrhol v štýle nautických neofunkcionalistických stavieb, a v Horskom parku, v ktorom a okolo ktorého sa odohráva množstvo Berkových a jeho príbehov, zrekonštruoval viacero kľúčových víl. Mal šťastie v nešťastí a nešťastie v šťastí. Zomrel, až keď už spolu dokončili rad intímnych sprievodcov po bratislavských vilách – a zomrel predčasne. 

.národný dom v Banskej Bystrici

O Bellušových vilách nehovorím hneď na začiatku náhodou. Vily medzivojnového Československa sú svedectvom urbánneho Slovenska 20. storočia. Reprezentujú zrejme najlepšie meštiansku kultúru, ktorá je zmesou habsburskej a osobitne uhorskej, slovenskej, maďarskej a nemeckej urbánnosti so stopami rurálnosti. Spoluvytvárajú jej podobu v hmotne najviditeľnejšom prejave, ktorý je možno práve preto v krojovanom, tancujúcom a spievajúcom rurálnom ošiali taký neviditeľný.

Prvým architektonickým projektom Emila Belluša sa stal v roku 1923 Národný dom v Banskej Bystrici. Belluš sa síce narodil v remeselníckej rodine v Slovenskej Ľupči (1899), ktorá bola významným lokálnym centrom, ale od troch rokov žil s rodičmi ako mestské dieťa v Banskej Bystrici, kde chodil až po gymnázium do maďarských škôl. Vysokoškolské štúdiá potom absolvoval v Budapešti a Prahe, kde štúdium v roku 1922 ukončil a vrátil sa na Slovensko. V Banskej Bystrici navrhol Belluš Národný dom, ktorý bol jeho prvým veľkým projektom. Podnes tvorí pôdorys celého procesu premien, ku ktorým došlo na zlome Rakúsko-Uhorska a Československa. Miestne noviny Pohronský hlásnik kverele, škriepky, ktoré by sa dali nazvať spormi o troška z každého rožka, opísali ako Kocúrkovo, a tak ich nazval aj Matúš Dulla.