Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Tí, čo stúpajú do tiesňav

.peter Zajac .kultúra .kultúra

Ako dieťa som sa naučil vnímať obrazy cez ilustrácie detských kníh. Pamätám si ilustrácie Dobšinského Prostonárodných povestí od Karola Ondreičku, Ivana Šimka, Vincenta Hložníka, Vojtecha Stašíka, ktoré sme mali doma. Hložníkových kresieb som sa bál. Naše deti mali Martina Benku a Ľudovíta Fullu a spokojne sa smiali.

1

Pamätám sa na vydavateľstvo Smena v rokoch 1969 – 1972, na Joža Gálisa a jeho inteligentnú vydavateľskú politiku, s ktorou oslovoval ilustrátorov, aj Ľuda Hološku. Potom sa mi stratili z dohľadu, Jožo Gális aj Ľudo Hološka, Ľudo sa predo mnou vynoril ako maliar a ilustrátor teraz, keď nie je veľmi priaznivý čas pre ilustrácie. On ale ilustruje, rád, akoby sa nechumelilo: Gumiľova, Pasternaka, Mandeľštama, Achmatovovú, Feldeka, Mihalkoviča, Strážaya, Štrassera, Dušeka, všetkých, ku ktorým cíti výberovú príbuznosť. Ilustruje tak, aby bolo v jeho kresbe cítiť spojitosť starých a moderných. Ilustruje dobre, lebo to robí rád, a nerobí to ako fušku. To je asi v týchto časoch najväčšia radosť.

Túto radosť pestuje a kultivuje aj Peter Milčák, vydavateľ levočského Modrého Petra, lebo má rád literatúru, knihy, ich autorov a ilustrátorov. A dáva si záležať, aby tie knihy neboli len dobré, ale aj pekné. Preto ten Ľudo Hološka, preto jeho syn Jakub a ďalší ilustrátori. A prozaici, a básnici, a prekladatelia, preto tá levočská partia, ktorá robí tak, aby to ťažké nevyzeralo ako námaha, ale ľahko a elegantne.

To je pre mňa dnes jedna z najväčších radostí slovenskej kultúry – že existuje Levoča a Modrý Peter, Kordíky a Skalná ruža, Banská Bystrica a Literárna bašta a, samozrejme, aj Bratislava, tá prešporská, nie pyšná.

2

Jana Buzássyho si pamätám dlho, od čias našej návštevy u Deža Bangu v Trebišove, keď sme ochutnávali tokajské víno, a to Jano pil na počudovanie skôr vaječný koňak. Jano Buzássy má dnes deväťdesiat rokov, je krehkejší, ale stále má svoj humor.

Výstavu ilustrácií Ľudovíta Hološku v bratislavskej Galérii 19 si môžete pozrieť do 4. júla 2025.FOTO PETER PIOVARCSYVýstavu ilustrácií Ľudovíta Hološku v bratislavskej Galérii 19 si môžete pozrieť do 4. júla 2025.

Ján Buzássy je dnes, v roku 2025, jedným z najvýznamnejších slovenských básnikov po roku 1945. Dozrel, ale po skúsenosti s tokajským vínom si dáva pozor, aby neprezrel. Vždy som mal rád dve polohy jeho básní, Pláne a Nausiky. Jeho klasicistické básne som odkladal nabok, až kým som si neuvedomil jemnú modernú iróniu Songu o pastierskom živote (1975):

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite