tomáš Baťa, ktorého výročie narodenia si pripomenieme 3. apríla, zomrel ako 56-ročný pri havárii jeho lietadla v júli 1932. Bol to šok pre celú krajinu a najťažšie jeho stratu nieslo mesto, ktoré doslova nesie pečať jeho pohľadu na svet: Zlín.
Pri príležitosti prvého výročia Baťovej smrti vznikol v Zlíne pamätník, ktorý sa radí medzi najvýznamnejšie stavby funkcionalizmu. „František L. Gahura, dlhoročný Baťov spolupracovník a architekt, ktorý do veľkej miery stál za urbanistickou podobou firemného mesta v záhradách, si vytýčil za cieľ sprítomniť v architektúre pamätníka Baťovu veľkorysosť, jasnosť, vzlet, optimizmus aj prostotu,“ uvádza Zlínsky architektonický manuál (zam.zlin.eu) a táto charakteristika sedí do bodky.
priestor s veľkým P
Zvonku stavba, aspoň pri našom pohľade z cesty, žiaden nadzmyslový zážitok nesľubovala, skrátka hranol z nejakého špeciálneho skla, ktorý môže ukrývať hocičo, od výrobnej haly po galériu. Po vstupe dnu však návštevníka vtiahne Priestor s veľkým P.
Už svetlo je fascinujúce. Vzápätí si človek uvedomí, že stromy v parku vonku sú rozmazané zvláštnym spôsobom, ako pozadie pri portrétnej fotografii, hovorí sa tomu bokeh a drahé a kvalitné fotografické objektívy sú oceňované práve pre svoj bokeh, ktorý dostáva prívlastky ako maslový a podobne. Vďaka nemu – a dobre rozmiestneným svetlám, dizajnovo špeciálne navrhnutým do tohto priestoru – žiari pamätník v noci ako obrovský klenot.
stavba postavená zo svetla
Funkcionalizmus považuje svetlo, obrazne povedané, za najvýznamnejší stavebný materiál – spolu s priestorom. V podstate vznikol preto, aby ľudia mohli bývať a pracovať lepšie. Baťov pamätník však nevznikol na bývanie ani prácu. Jeho funkciou je čistá emócia. Nemá vykurovanie, nemá sociálne zariadenia, nič nebráni prežívaniu absolútnej čistoty priestoru, ktorý krásne dopĺňa presná replika Baťovho lietadla Junkers F 13, v ktorom Tomáš Baťa zahynul.
marian jaslovskýInteriér Pamätníka Tomáša Baťu v českom Zlíne.Pamätník zároveň fungoval ako výstavná expozícia venovaná osobnosti Tomáša Baťu, vidíme aj vzácny exponát – Baťove švajčiarske trojplášťové hodinky Movado, ktoré pád lietadla prežili. Je to pôsobivý intímny detail.
Interiér je vo farbách československej trikolóry a skúsený Gahura myslel na všetky detaily, napríklad jednoramenné schodisko vyzvára z bočného pohľadu písmeno Z – ako Zlín.
baťa ako zakázané slovo
Pôvodná fasáda z roku 1933 bola počas 2. svetovej vojny pri nálete 20. novembra 1944 z veľkej časti zničená. Jej oprava prebehla až na jeseň roku 1946, keď bol objekt prestavaný pre potreby filharmonického orchestra a krajskej galérie na Dom umenia. Baťa bol za bývalého režimu v hlbokej nemilosti a jeho meno malo byť navždy vymazané, takže pamätník už nemohol slúžiť pôvodnému účelu. K ľahkým priesvitným stenám boli pripojené mohutné tehlové prístavky slúžiace ako schodiská a kancelárie, bola zavedená infraštruktúra a ďalšie často nekvalitné dorábky. Pôvodná stavba bola znehodnotená.
návrat čistoty
Myšlienky na obnovu pôvodného pamätníka sa objavovali od roku 2000. Samotná oprava prebiehala v rokoch 2016 – 2018 a zahŕňala aj výrobu skla, presne takého, aké bolo v pôvodnej stavbe. Architekt obnovy Petr Všetečka trval na úplne totožnom vzorovanom skle, ako bol originál, vrátane nedokonalostí a chýb zodpovedajúcich dobovým technologickým možnostiam výroby. Liate sklo sa vyrába procesom, keď je materiál vtláčaný medzi dva valce a ich vzor alebo textúra je vlisovaná do jednej alebo oboch strán pásu skla. Vzor vznikol odtlačkom pôvodného vzoru skla zo zachovanej pôvodnej tabule a bol prenesený na valec. V pamätníku je použitých 1 660 m2 skla.
Prvýkrát sa dvere Pamätníka Tomáša Baťu, svetovo uznávaného architektonického klenotu, otvorili pre verejnosť 28. októbra 2018 v rámci osláv 100. výročia vzniku Československa.
Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.