Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ten, ktorý neuhýba, ale stojí

.peter Zajac .klub .esej

Pri príležitosti tohtoročného odovzdávania medzinárodnej Ceny Jána Langoša pre bývalého prezidenta Nemeckej spolkovej republiky Joachima Gaucka predniesol literárny vedec Peter Zajac slávnostné laudatio, ktoré prinášame v plnom znení.

Ten, ktorý neuhýba, ale stojí HANS CHRISTIAN PLAMBECK/LAIF/PROFIMEDIA Bývalý prezident Nemeckej spolkovej republiky Joachim Gauck je nositeľom Ceny Jána Langoša oprávnene. Paralel medzi nimi je viacero. Obaja boli mužmi slobody, obaja mužmi viery a obaja odmietli dva európske totalitné režimy: fašizmus a komunizmus.

pred štyridsiatimi rokmi sme chodili s deťmi v lete v rámci družby medzi Pedagogickou fakultou v Nitre a Vysokou školou pedagogickou v Güstrowe na prázdniny do Güstrowa. Güstrow leží štyridsať kilometrov od Rostocku a od mora. Pobrežie vyzeralo opustené, ale niekde medzi Rostockom a Wüstrowom sme si našli miesto v dunách. V inverzii morského vzduchu sme v diaľke na horizonte videli duny na dánskom pobreží. Snívali sme, že tam ležíme, hľadíme do diaľky a na horizonte sa črtajú duny na pobreží medzi Rostockom a Wüstrowom. Aj takú podobu mal vtedy sen o slobode. Vyzeral z toho neslobodného sveta nedosiahnuteľný, ale v roku 2000 som hľadel z dánskeho pobrežia na nemecké a zo slobodného sveta na slobodný svet. „Ach, aký to bol pekný deň!“ povedal by Joachim Gauck.

človek viery a slobody

V sedemdesiatych rokoch som, pravdaže, netušil, že v tom istom čase bol pastorom v Rostocku-Evershagene práve Joachim Gauck. Osudy ľudí boli vo vtedajšom NDR a Československu súbežné, ale aj odlišné. Joachim Gauck sa narodil 24. januára 1940 v Rostocku. Bol dieťaťom svojej doby. Jeho rodičia boli spolupútnici národnosocialistického režimu, otec prežil síce druhú svetovú vojnu, ale v roku 1951 ho sovietsky vojenský tribunál odsúdil celkom bezdôvodne na dvakrát dvadsaťpäť rokov. Deportovali ho do sovietskeho gulagu, odkiaľ sa dostal v roku 1955 spolu s ostatnými nemeckými vojnovými zajatcami a väzňami po moskovskej návšteve Konrada Adenauera. 

Pri svojom kádrovom pôvode nemohol mladý Joachim Gauck študovať germanistiku, ale teológiu študovať mohol, čo by bolo v tých časoch v Československu ťažko predstaviteľné. Do postavenia berlínskeho múru pestoval v západnom Berlíne existencializmus, ale ostal v NDR aj po tom, ako tam už existovali len tri svetové strany a západný Berlín zmizol z oficiálnych máp. Organizoval v rokoch 1983 a 1988 evanjelické cirkevné dni (Kirchentage) a v roku 1988 pozval do Rostocku proti odporu SED ako rečníka niekdajšieho spolkového kancelára Helmuta Schmidta. 

Tu sa začína možno prvá paralela Jána Langoša s Joachimom Gauckom. Langoš bol rovnako ako on človekom slobody. Bola to láska k slobode, ktorá sa stala spoločným menovateľom pokojnej revolúcie v NDR a v Československu. A Ján Langoš bol rovnako ako Joachim Gauck človekom viery, aj keď na rozdiel od neho katolíckej – obaja pritom brali vieru ako dar. Tak, ako odmietol Joachim Gauck oba totalitné režimy, odmietol ich aj Ján Langoš. A to, čo znamenal pre evanjelikov v NDR Kirchentag 1988 v Rostocku, to znamenala v roku 1988 na Slovensku Sviečková manifestácia, ktorú ohlásil kresťanský disident a priateľ Jána Langoša František Mikloško. Aj tá sa konala napriek odporu úradných miest.

človek pamäti

Druhú paralelu medzi Joachimom Gauckom a Jánom Langošom tvorí rok 1989. Joachim Gauck bol jedným z hlavných predstaviteľov občianskeho Nového fóra v Rostocku, rovnako ako bol Ján Langoš jedným z hlavných predstaviteľov slovenskej Verejnosti proti násiliu, partnerskej organizácie Občianskeho fóra. Joachim Gauck bol zvolený v prvých slobodných voľbách v NDR za poslanca a 21. júna 1990 sa stal predsedom Osobitného výboru na kontrolu niekdajšieho MfS/AfNS. Po zjednotení Nemecka bol krátko poslancom nemeckého parlamentu, kým sa v roku 1990 nestal prvým riaditeľom Úradu spolkového splnomocnenca pre dokumenty niekdajšej tajnej polície (Stasi), ktorý široká verejnosť už v časoch jeho pôsobenia nazývala „Gauckov úrad“ (Gauck-Behörde). Ján Langoš sa stal v decembri 1989 poslancom prvého slobodného Federálneho zhromaždenia a po prvých slobodných voľbách v júni 1990 československým ministrom vnútra.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.peter Zajac .klub
.diskusia
.neprehliadnite