Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ako žiť vo valci?

.denisa Gdovinová .klub .pamiatky

V centre Bratislavy už roky chátra mohutná národná kultúrna pamiatka, pre ktorú sa len ťažko hľadá využitie. Obilné silo v areáli Ludwigov mlyn je zložené z vysokých valcov bez podlaží či okien. Kedysi bolo dobré na uskladnenie obilia. Ale čo s ním dnes?

Ako žiť vo valci? BORIS NÉMETH

dynamitka, Bezručka, Cvernovka – takto familiárne si Bratislavčania pomenovali svoje industriálne pamiatky. Dnes na ne len nostalgicky spomínajú, hromžia na developerov a nadávajú na pamiatkarov, ktorí ich nedokázali ochrániť. V poslednom desaťročí vzniká v hlavnom meste veľa hnevu, ktorý exploduje hneď, keď akýkoľvek developer čo len očkom hodí po historickej pamiatke. Tento občiansky potenciál sa historici architektúry snažia nasmerovať na tie posledné pamiatky, ktoré v Bratislave stoja. Jedna z nich nesmelo vytŕča v širšom centre mesta spomedzi panelákov a obchodného centra. Vysoké Obilné silo je ústrednou budovou v areáli Ludwigov mlyn. Bratislavčania si ho nijako familiárne nepomenovali a mnohí o ňom ani nevedia. Ale svojou architektúrou je to ohromujúca stavba, ktorá je od januára 2015 národnou kultúrnou pamiatkou. 

uhorské svine

Keď ide o akúkoľvek zaujímavú a najmä opustenú budovu, určite ju už presnorili „urban exploreri”. Skupina zväčša mladých ľudí vyhľadáva opustené budovy, preskakuje ploty, cez rozbité okná vstupuje do budov a často aj uteká pred ochrankármi. Vnútri stavieb objavitelia nakrúcajú videá, alebo len tak objavujú opustené miesta, ktoré majú zväčša ešte pôvodné vybavenie. Je samozrejmé, že si nenechali ujsť ani interiér Obilného sila. Kto chce aspoň sčasti nahliadnuť do inak neprístupnej pamiatky, stačí, aby si Ludwigov mlyn vyhľadal na Youtube. Špeciálnu atmosféru má najmä video, ktoré natočili dvaja ilegálni návštevníci v noci s baterkou v ruke. Objaviteľ je počas neho už na najvyššom podlaží budovy, keď sa zohne, nadvihne mrežovaný poklop na zemi a baterkou zasvieti do diery. Chabé svetlo odhalí hlboký valcovitý priestor, ktorý akoby siahal donekonečna. Obilné silo sa skladá z jedenástich úzkych a vysokých valcov, vnútri ktorých nie sú ani podlažia, ani okná, iba tma. Tieto valce robia zo stavby navonok fascinujúci monument, no na druhej strane aj architektonickú výzvu. Ako v dnešnej dobe takéto valce využiť? Pre Ludwigov mlyn treba dômyselne premyslieť novú funkciu a zároveň zachovať jeho významnú pamiatkovú hodnotu. „Vnímam ju ako symbolickú stavbu, v ktorej sa ukazuje spojenie pôvodnej priemyselnej funkcie s estetikou medzivojnového modernizmu,“ vysvetľuje Katarína Haberlandová, ktorá sa v Ústave stavebníctva a architektúry SAV zaoberá aj industriálnou architektúrou. 

Históriu Ludwigovho mlyna zmapovala Petra Kalová, ktorá vypracovala aj podklady na vyhlásenie stavby za národnú kultúrnu pamiatku. Samotný areál mlyna bol založený ešte v roku 1880, a to buď otcom Gottfriedom alebo synom Jánom Ludwigom. Rodina podnikala najmä s chovom ošípaných a založenie mlyna pre nich znamenalo možnosť zabezpečiť si dosť krmiva, a zároveň aj rozšíriť podnikanie o výrobu múky.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite