český kardinál František Tomášek sa 18. apríla 1986 stretol s ministrom kultúry ČSR Milanom Klusákom a predložil mu na riešenie niekoľko dôležitých problémov týkajúcich sa náboženskej slobody. Na základe tohto stretnutia poslal kardinál ministrovi niekoľkostranový list. Ani na tento list, ako na mnohé predtým, nedostal odpoveď. Prístup štátu k cirkvi sa nezmenil. Kardinálovi Tomáškovi pri stretnutí s predstaviteľmi komunistickej štátnej moci tlmočili, že je len „generál bez vojska“ s komentárom, že väčšinu jeho požiadaviek veriaci a kňazi nepovažujú za opodstatnené.
vojsko pre generála
Kardinálov list ministrovi a jeho ignorovanie zaujalo robotníka Augustína Navrátila z Moravy. Premýšľal, ako kardinála podporiť. Veriaci by mali štátne orgány upozorniť a presvedčiť, že kardinál Tomášek je naozaj ich „generál“. Navrátilov príbeh je pozoruhodný. Jednoduchý železničiar a poľnohospodár žiadal v roku 1976 o navrátenie poľnohospodárskej pôdy a kritizoval postup komunistických štátnych orgánov. Tie ho začali stíhať za útok na štátny orgán. V roku 1977 podpísal Chartu 77 a zorganizoval prvú podpisovú akciu za náboženskú slobodu. Súd ho neodsúdil ani v jednom prípade, ale prenasledoval ho zákerným spôsobom. Nariadil mu ústavnú ochrannú psychiatrickú liečbu. Jeho diagnóza znela paranoia querulans a persecutaria (paranoidné sťažovanie sa spojené s pocitom prenasledovania).
„Podpisová akcia zasiahla do spoločnosti hlbšie, než by sa mohlo zdať.“
Psychiatrická diagnóza bola zvolená „správne“. Jej znaky by sa skutočne dali aplikovať na každého aktívneho jednotlivca, ktorý sa v totalitnom režime neodbytne domáhal pravdy. Podobná diagnóza by platila azda na väčšinu disidentov, ktorí neprestajne požadovali dodržiavanie ľudských práv. Po ukončení psychiatrickej liečby hľadal Navrátil morálnu a verejnú ochranu, ktorá by znemožnila zneužívať psychiatrické liečebne proti ľudskoprávnym aktivistom. V Sovietskom zväze bola taká prax bežná.
Keď ho v roku 1987 zaujal list kardinála Tomáška, k jeho desiatim požiadavkám pridal ďalšie, čím vznikla 31-bodová podpisová akcia s oficiálnym názvom Podnety katolíkov k riešeniu situácie veriacich občanov v ČSSR. Kardinál napísal 4. januára 1988 historický list, ktorým podporil Navrátilovu podpisovú akciu a vyzval na jej podpisovanie. List sa začínal takto: „Není žádným tajemstvím, že na moje vícekrát podané žádosti na příslušná místa státní správy v záležitostech hlavních požadavků Církve u nás dosud jsem nedostal žádnou odpověď.“ Pokračoval apelom, že „je velmi vážnou povinností Vašeho svědomí, aby byl slyšen na příslušných státních místech Váš hlas“. Na jeho konci bola asi najdôležitejšia veta, a tá počas normalizácie zaznela mohutne a motivačne: „Velmi důrazně připomínám, že zbabělost a strach jsou nedůstojné opravdového křesťana.“ Na celej podpisovej akcii bol najzaujímavejší a najdôležitejší práve tento list kardinála Tomáška, 31 bodov iba opisovalo náboženskú neslobodu, ktorú občania poznali z reality. Čo obsahovali tie body? Nič prevratné, iba to, čo je v slobodnej spoločnosti samozrejmosťou: sloboda reholí, prijímanie dostatočného množstva uchádzačov na teológiu, tlačenie dostatočného množstva náboženských kníh, obnovenie zrušených bohosloveckých fakúlt...
podpis za podpisom
Slovenská tajná cirkev pripravovala koncom roka 1987 vlastnú podpisovú akciu. Uskutočnilo sa k nej aj prípravné stretnutie. Všetko sa malo spustiť začiatkom roka 1988. František Mikloško spomína: „Keď sme dostali kópiu listu kardinála Tomáška, privítali sme ho s veľkou radosťou. Vladimír Jukl to komentoval: ,Absolútne nám to zapadá do nášho plánu prípravy podpisovky.‘ Keďže sme sa už pripravovali na vlastnú podpisovku, niektoré organizačné veci sme už mali pripravené. Rýchlo sme pochopili, že by nebolo vhodné trieštiť sily, a preto sa Slovensko pridalo k práve sa začínajúcej podpisovej akcii za slobodu cirkvi v ČSSR.“
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.