Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Neznámy Majster Pavol

.andrej Bán .klub .história

Kultúrna verejnosť, a to nielen na Slovensku, si tento rok pripomenula 500 rokov Majstra Pavla z Levoče. Kto bol najvýznamnejší rezbár neskorej gotiky na našom území, to však doteraz príliš nevieme.

Neznámy Majster Pavol PETER ŽUPNÍK

vieme, kde žil a tvoril, pričom slávny dom č. 20 na námestí v Levoči dodnes stojí. Vieme, že je s vysokou pravdepodobnosťou autorom najvyššieho oltára na svete  (meria 18,6 metra) v Chráme sv. Jakuba, ako aj množstva iných sakrálnych diel od Banskej Bystrice po Sabinov. Vieme, že mal štyri deti. Nevieme však jeho celé meno, dátum narodenia ani úmrtia, a nepoznáme podobizeň a dokonca ani pôvod jedného z najvýznamnejších európskych sochárov začiatku 16. storočia. Teda tápeme v tom, či sa narodil v Levoči alebo tam prišiel, povedzme, z Krakova či z niektorého nemeckého mesta. Vyučil sa azda v Levoči a vybral sa na vandrovku, tak ako to predpisovali dobové cechové predpisy, a potom sa vrátil domov? 

Musíme sa zmieriť s tým, že tieto veci zrejme navždy ostanú zahalené tajomstvom, a to z prostého dôvodu: pri masívnom požiari v roku 1550 v Levoči zhoreli mnohé dokumenty vrátane tých, ktoré sa týkali pôsobenia tohto výnimočného muža. Mesto si pritom dodnes zachovalo svoj stredoveký charakter a  je zapísané za Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

spervoglova kronika

Významný spišský historik Ivan Chalupecký na úvod tohto záhadného príbehu spomína jeden fakt, a ten môže poslúžiť ako povestný odrazový mostík. O Majstrovi Pavlovi vieme, že sa v Levoči objavil krátko po roku 1500, a to ako zrelý umelec. A vieme aj to, že v tom čase mal okolo štyridsať rokov. Odborná obec považuje rok 1460 za dátum jeho narodenia z toho dôvodu, že keď slávni českí reštaurátori, bratia Kotrbovci, po 2. svetovej vojne oltár prvýkrát od jeho vzniku rozobrali a sňali oltárne krídlo, tak na jeho zadnej strane našli dva dátumy – 1460 až 1517. Predpokladá sa, že v súlade s dobovým zvykom tam takéto dôležité odkazy pre budúcnosť uvádzal rezbár krátko pred dokončením diela. S tým, že vedel, že nadlho ich nikto neuvidí. Ten prvý je zrejme dátum narodenia autora oltára, druhý je dátum jeho dokončenia. 

„Vieme, že mal štyri deti. Nepoznáme jeho celé meno, podobizeň ani pôvod.“

Skeptická v tom, či by ešte niečo mohol ozrejmiť archívny výskum, je znalkyňa diela Majstra Pavla a riaditeľka Spišského múzea v Levoči Mária Novotná. Dostupné pramene v Levoči sú už prebádané, nové veci by mohli odhaliť archívy v iných mestách na Slovensku (napríklad Bardejov), ktoré v danej dobe udržiavali s Levočou čulý kontakt, alebo zahraničné archívy. Za najrelevantnejší priamy doklad o pôsobení slávneho rezbára sa považuje kronika miestneho kronikára Spervogla, ktorý sa do Levoče priženil z oblasti Bodamského jazera v Nemecku. Stal sa tam „kostolným otcom“, dnes by sme povedali členom farskej rady Kostola Ducha svätého, pričom si viedol precízne záznamy. V roku 1515 sa stal richtárom a svoje záznamy rozšíril na celé mesto,  dokonca na celé Uhorsko.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite