Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Bezuzdnosť, to je to slovo

.eva Čobejová .klub

Neviem, či existuje lepšia kniha o tom, čo sa v Rusku dialo v rokoch 1916 –1920, ako denníky, ktoré si v tom čase viedla mladá študentka Aľa Rachmanovová, vlastným menom Galina Džuraginová.

Bezuzdnosť, to je to slovo IMAGNO/PROFIMEDIA Cárske Selo, obec neďaleko Petrohradu, ktoré si za svoje sídlo zvolila cárska rodina. Na fotografii z roku 1917 je cár Mikuláš II. so svojím synom Alexejom. V júli 1918 cára, cárovnú, ich syna a niekoľkých ďalších príbuzných v Jekaterinburgu zavraždili.

tak ako možno o holokauste čítať mnoho múdrych kníh, ale ak to chce človek precítiť do morku kostí, tak stačí jediná – Denník Anny Frankovej. A možno sú denníky Ali Rachmanovovej podobnou kategóriou. Akurát je tu jeden rozdiel: Anna Franková vojnu neprežila, a stala sa tak legendou.

Aľa Rachmanovová vďaka mnohým šťastným náhodám boľševické besnenie prežila, hoci v ňom prišla takmer o všetko, najmä o možnosť žiť normálny život. Pred boľševikmi utiekla spolu s rodinou na Sibír, neskôr sa vydala za vojnového zajatca z Rakúska a spolu odišli do Rakúska, kde vydala svoje denníky. Pre sovietske publikum bola, pochopiteľne, úplne neznáma, stala sa z nej exilová spisovateľka, možno aj preto  sa v Rusku veľkej slávy nedočkala. V druhej svetovej vojne prišla o jediného syna a krátko po vojne ušli s mužom pred Rusmi do Švajčiarska. Zomrela v roku 1991. Jej denníky vyšli v slovenčine počas slovenského štátu a vhodne vtedy poslúžili propagande Tisovej republiky. Opäť sa v slovenskom preklade objavili až v roku 2011.

krásnych sedemnásť

V roku 1916 má Aľa krásnych sedemnásť, jej otec je úspešný lekár s aristokratickým pôvodom, mama pochádza z rodiny bohatého podnikateľa. Krásny dom, tri slúžky, milujúca rodina a Aľa k tomu dostala do daru ešte atraktívnu krásu, pôvab, empatiu a bystrý rozum. Práve sa zapisuje na univerzitu, vášnivo sa venuje filozofii, psychológii, latinčine, gréčtine, rímskemu právu, literatúre, píše poviedky, básne. A popri štúdiu si začína uvedomovať aj svoju ženskú príťažlivosť, dostáva prvé ponuky na sobáš a sama v sebe rieši, či chce byť iba manželka alebo iba vedkyňa, či tieto dve poslania dokáže spojiť. Prežíva prvé zamilovanie, ale všetko je to jemné, čisté, plaché. 

„Bolo to prvé zhromaždenie po revolúcii a nálada, ktorá tam vládla, sa mi vôbec nepáčila. Bezuzdnosť, to je slovo, ktoré ju vystihuje najlepšie.“

Aľa tak ako celá jej rodina milujú Rusko, jej otec na svojej klinike lieči aj ľudí, ktorí nemôže zaplatiť a vďaka tomu má dobrú povesť. Ak by sa v Rusku nič revolučné neudialo, Aľa by zrejme učila na univerzite, písala knihy, štúdie, vzala by si Vadima, svoju prvú lásku, a spoločne by vychovávali svoje deti v kruhu širokej milujúcej sa rodiny. K ich životu by patrili Vianoce v dedkovom rozľahlom sídle a leto na Kryme. No všetko bolo inak, stala sa štvancom, človekom určeným na likvidáciu, prežila, no jej život sa napokon v roku 1991 skončil v exile v prázdnom dome, kde jej spoločnosť robili iba mačky.

pokušenie

Keď sedemnásťročná Aľa v roku 1916 nastupuje na filologicko-historickú fakultu, rýchlo zistí, že už nepôjde len o filozofiu či gréčtinu. Dostane sa  k skupinke študentov, ktorí sa venujú viac revolúcii ako štúdiu a Ali odporúčajú, aby čítala Marxa, Babela či Kláru Zetkinovú. Aľa to všetko so záujmom sleduje, zapisuje si svoje postrehy do denníka a vďaka rodinnej výchove je aj obozretná. Mierne ju vykoľají priznanie študentky, ktorá ju do revolučného krúžku priviedla. Túži vraj po mučení ľudí, po čo najkrutejšom mučení (a neskôr sa jej túžba dokonale vyplní, každý deň niekoho brutálne umučí). 

Študenti, najmä medici, odmietajú chodiť do školy, ponižujú profesorov, začínajú im rozkazovať a podliehajú opojnému pocitu, že netreba študovať, lebo teraz sa buduje nový, lepší svet. Aj Aľa je chvíľu opojená, keď sa krajinou vo februári preženie prvá revolúcia. Tá zvrhne cára a prinesie Dočasnú vládu. Revolúcia pre Aľu však znamenala najmä oslobodenie ľudu, koniec vojny, koniec vojenských lazaretov, utrpenie vojakov, hladu a biedy. Aľa s nadšením dobehla domov: „Revolúcia! Koniec vojny! Zdravstvujte, súdruhovia!“ No doma sa nestretla s pochopením. Jeden rodinný známy jej vtedy povedal prorockú vetu: „Revolúcia vám vezme všetko, čo ste dosiaľ mali.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

prihlásiť predplatiť

.eva Čobejová .klub
.diskusia
.neprehliadnite