v roku 1726 sa so súhlasom jezuitov rozhodol komorský gróf Jozef Andrej Wenzl, barón von Sternbach, financovať sumou 1 320 zlatých dôležitú úpravu v banskoštiavnickom Kostole sv. Kataríny. Namiesto neskorogotického skriňového oltára tam mal stáť nový, na vtedajšie pomery moderný, barokový a bohato zdobený oltár. Lipové drevo starého oltára už vraj bolo rozožraté červotočou. Taký dôvod uviedol asi o pätnásť rokov neskôr Matej Bel vo svojich Notitia Hungariæ novæ historico-geographica. No mohla za tým byť aj narušená statika alebo to, že sa jezuiti, ktorí vtedy kostol preberali od evanjelikov, chceli blysnúť niečím novým.
A tak dal mestský magistrát a azda aj sám barón von Sternbach svojim podriadeným pokyn, aby starý oltár zo začiatku 16. storočia rozobrali. Tí tak aj urobili. Zložili z neho sochu Madony v nadživotnej veľkosti aj pozlátené sochy svätej Kataríny a svätej Barbory. Zvesili tiež osem obrazov s výjavmi zo života Panny Márie a z umučenia Krista. Potom zvyšok demontovali. Na mieste starého oltára vztýčili nový, honosný oltár s maľbou Zasnúbenia sv. Kataríny uprostred. Na ňu sa nechal zvečniť aj sám barón von Sternbach – v zbožnej póze vzhliada na mystický výjav z okraja obrazu. No a tento oltár tam stojí dodnes. Katarína Vošková z Ústavu dejín a teórie architektúry na Fakulte architektúry STU zostavila monumentálnu publikáciu, ktorá zaznamenáva aj tento príbeh. Vstupujem s ňou do zvonka ošumelého kostola a rozsvecujeme v ňom svetlá. Aký osud postihol pôvodné diela, ktoré boli súčasťou gotického oltára?
kto bol Majster MS?
Impozantná socha Madony stojacej na polmesiaci sa stále nachádza v kostole, umiestnená na konzole na bočnej stene chrámu. Sochy dvoch svätíc sú v neďalekej Galérii Jozefa Kollára, žiaľ, obe už bez rúk. Oltárne obrazy najskôr skončili v rôznych cirkevných a súkromných zbierkach. Jediný, ktorý ostal na Slovensku (Narodenie; detail z neho otvára aj tento text), sa nachádza v kostole vo Svätom Antone. Ostatné sú dnes za hranicami: päť je v Maďarsku, jeden v Palais des Beaux Arts vo francúzskom Lille. Stopa prvého z cyklu obrazov sa stratila ešte v 18. storočí.
„V prípade Krista na Olivovej hore to zašlo tak ďaleko, že zničenú hlavu Ježiša musel reštaurátor v roku 1915 namaľovať nanovo.“
Keď sa o tých starých maľbách rozprávam s kunsthistorikom Dušanom Buranom zo Slovenskej národnej galérie, autorom kapitoly o diele Majstra MS, hovorí, že cesta, ktorou prešli, bola kľukatá. Obrazy pôvodne tvorili krídla na oltárnom nadstavci, nazývanom aj retabulum. Bola to oltárna skriňa, ktorej krídla sa pri rôznych liturgických príležitostiach otvárali alebo zatvárali. Takto ich vidíme aj na slávnych oltároch v Levoči, Košiciach či Bardejove. Autorstvo obrazov (a podľa niektorých aj polychrómia troch sôch) sa pripisujú anonymnému umelcovi – Majstrovi MS. Jeho skutočná identita nám uniká. Veľa historikov umenia sa už pokúsilo spojiť ho s rôznymi umelcami tej doby, ale neistota a rozpory zakaždým prevážia.
Podľa Dušana Burana však identita konkrétneho maliara nie je prioritou výskumu: „Ako pri väčšine tvorcov podobných oltárov, aj iniciálam Majstra MS treba rozumieť ako metafore. Bola to skôr dielňa, ťažko opísateľná organizácia. Združovala viacerých umelcov. A možno bolo celé retabulum import – iné diela Majstra MS predsa nepoznáme. Často sa stávalo, že jednotlivé kusy vznikli v zahraničí a kompletizovali sa až na mieste určenia. V každom prípade na takom veľkolepom diele nemohol pracovať jediný človek, ale viacerí umelci.“ Jeden pripravoval drevený podklad nanášaním vrstvy plavenej kriedy, ktorú dokonale vyhladil, druhý spravil prvú podmaľbu, tretí sa venoval zláteniu, ďalší pracovali na postavách, drapériách, miniatúrach či symboloch. Títo všetci sú personalizovaní v signatúre MS, ktorá sa nachádza iba na poslednom obraze z Pašiového cyklu: vzkriesený Kristus stojí na náhrobnej platni, na ktorej sú vyryté iniciály MS a rok 1506. Existuje ešte jeden drobný náznak autorstva, no či ide naozaj o podpis, nie je zrejmé. Nachádza sa na obraze Klaňania Troch kráľov, kde akýsi bradatý muž ukazuje na svoj plášť prehodený cez zábradlie. Na ňom sa z jeho pohľadu tvaruje písmeno M. Ako dôkaz to však nestačí.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.