Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

U nás, kde Maďar ani nie je

.józsef Demmel .klub .esej

Turiec je veľmi vhodný na výskum slovenskej šľachty v hornouhorských župách. Slovenská materčina šľachty sa tam dostávala do konfliktu s maďarskou národnou ideou nielen z času na čas, ale takmer neustále.

U nás, kde Maďar ani nie je MILAN GONDA/ALAMY/PROFIMEDIA Sklabinský hrad z prvej polovice 13. storočia bol od roku 1527 majetkom šľachtickej rodiny Révayovcov. V roku 1944 ho nemecké vojská zničili.

táto polemika bola neoddeliteľne spätá s miestnymi politickými zápasmi, ktoré sa odohrávali v predchádzajúcich storočiach. Turiec bol z tohto hľadiska síce zvláštny, ale nie jedinečný: pri výskume turčianskych konfliktov zaregistrujeme spoločenské javy, typické aj pre ostatné župy so slovenským obyvateľstvom. Zviditeľnili sa však len vďaka výskumu turčianskych konfliktov.

Pri výskume Turca v reformnom období nás bude zaujímať, aké línie zlomu sa tiahli naprieč župnou šľachtou, ako sa objavila požiadavka používať maďarský jazyk a spôsob jeho zavedenia do praxe. Vďaka odpovediam na tieto otázky pochopíme, ako sa v Turci roku 1848 dostala k moci skupina vedená Józsefom Justhom, čo je najdôležitejší faktor z pozadia nášho príbehu.

52 malých kráľovstiev

Pred návštevou Turca si vo všeobecnosti povedzme zopár slov o šľachtickej župe. Uhorské šľachtické župy mali široké kompetencie, čo je v európskych dejinách práva jedinečné: István Széchenyi nie náhodou hovoril o päťdesiatich dvoch župách ako „o 52 malých kráľovstvách“. Ústrednú moc reprezentoval len hlavný župan, vymenovaný panovníkom väčšinou doživotne. Ten však – aby jeho úrad nestratil na funkčnosti – musel požívať aj dôveru župy.

V Turci boli hlavnými županmi výlučne Révayovci, ktorým panovník v 16. storočí daroval titul dedičného hlavného župana. Nezávisle od toho mala župa aj menovaného hlavného župana (prirodzene, takisto z rodu Révayovcov). Jeho titul v tomto prípade znel „dedičný a skutočný hlavný župan“. Okrem toho si župa každé tri roky volila svojich predstaviteľov, počnúc prvým podžupanom, ktorý župu skutočne riadil, cez slúžnych až po okresného druhého cestného komisára. Sama si určovala hranice svojich okresov, ako aj župné sídlo.

„Keby bol raj v Turci, tak Adama a Evu by nebolo treba vyháňať, sami by odtiaľ utiekli.“

Župa mala právo vyberať dane na činnosť miestnej verejnej správy (Turiec, napríklad, len na platy úradníckeho zboru ročne vyplatil 9 463 forintov). Rozsudky v súdnych procesoch v oblasti trestného a súkromného práva na prvom a druhom stupni vynášal župný súd, v záležitostiach, ktoré zákony neupravovali, si župa mohla prijať vlastné pravidlá.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite