Digitálni lúzri, ľudia počítačovo a internetovo negramotní, to je nová menšina, o ktorú sa treba znepokojovať a liať do jej ochrany eurofondy. A keď už riešime negramotnosť, máme tu ešte jeden súvisiaci problém – mediálnu negramotnosť.

Je nepriateľom číslo jeden kalábrijskej mafie. Len na prečítanie zoznamu vyšetrovaní, ktoré viedol a mien ním zatknutých mafiánov treba niekoľko hodín. Už dvadsaťtri rokov stojí v prvej línii v boji proti organizovanému zločinu. Zástupca prokurátora súdu v Reggio Calabrii, Nicola Gratteri.

Vo svete tvoria rodinné firmy dôležitý pilier národných ekonomík. V Európe je ich podiel na zamestnanosti od 50 do 70 percent. Na Slovensku to zatiaľ tak nie je. Je ich veľmi málo, pôsobia zvyčajne v drobnom podnikaní a výrazne ich nepribudlo ani za dvadsať rokov trhovej ekonomiky. Prečo je to tak?

Od nástupu štyridsiateho štvrtého amerického prezidenta do funkcie 20. júla ubehlo pol roka. Je to veľa, alebo málo? Rozhodne je to dátum, ku ktorému Američania očakávali reálne dopady Obamovej vlády na svoj život. Pravdaže, pozitívne. Skutočnosť je však trochu iná.

Práve sme v kampani Bojovníci proti kríze. Je to z tvorivého pohľadu dobre vymyslená kampaň. Vidno, že ľudia, ktorí do tejto kampane išli – najmä reklamné agentúry – si dali záležať. Zaplnili mediálny priestor vtipnými zábermi, snímkami aj originálnym logom. Táto kampaň celkom príjemne oživí médiá v letnom čase, keď je reklamy pomenej.

Pred očami mám obraz malej krajiny v srdci Európy, ktorá si hľadá vlastnú identitu. A okolo nej sa rozprestiera svet z konca 20. storočia. Svet, v ktorom sa dali do pohybu mohutné islamské zástupy, aby začali napĺňať priestor, vyprázdnený po čiastočnom riešení problému Východ – Západ a aby s hrozivou jednoznačnosťou začali svoj boj o presun ťažiska svetovej rovnováhy. Svoj boj za právo byť pri tom, keď sa rozdeľujú zdroje, byť pri tom, keď sa koncipuje vízia novej budúcnosti. Keď hovorím o vízii novej budúcnosti, myslím to vážne. Model necelej desiatky percent svetovej populácie, ktorá spotrebúva takmer dve tretiny svetových zdrojov, nemôže byť modelom, o ktorý sa treba a možno vážne usilovať. Nové hodnoty musia byť hodnotami pokoja, morálky, skromnosti, priateľstva, tolerancie. V opačnom prípade nás čaká rozpad svetového ekosystému, regionálne konflikty, nové otroctvá, nové totality. Európa to vie a začína budovať nový spoločenský útvar, zbavený nezmyselných prekážok, ktoré bránia mobilite, útvar zbavený nezmyselných predpisov, ktoré bránia výmene tovarov a služieb a znemožňujú výmenu informácií a slobodný rozvoj každého človeka. V tejto chvíli veľkých metamorfóz malé Slovensko vidí svoj príspevok k tomuto procesu v tom, že namiesto hrdej tváre a svojráznych čŕt ukáže svetu grimasu zakomplexovaného, rozškriepeného, nesamostatného spoločenstva. Ako inak interpretovať hašterivú snahu malého národa, ktorý odrádza aj tých niekoľkých odvážlivcov, ochotných investovať do deformovanej slovenskej ekonomiky, ktorá sa bez zahraničnej pomoci jednoducho nemôže postaviť na nohy. A odrádza ich jedným-jediným – hlasným volaním zriecť sa jednoty s Českou republikou, svojou manifestáciou netolerancie k vlastným spoluobčanom.

Bracha Katz sa narodila v roku 1931 v Bratislave. Jej otec, jeden z vedúcich funkcionárov židovskej obce mal spoločne s jej strýkom na Suchom mýte obchod s delikatesami. Pani Katz pochádza z rabínskej rodiny. Preto ju veľmi mrzel kontext, v akom prvýkrát uvidela fotografiu detí, na ktorej je aj ona ako najstaršia z nich – druhá sprava.

Dnes som zasa jednu stretla. Sedela v električke na prednom sedadle vyhradenom pre invalidov. Mala husté šedivé vlasy zopnuté do copu. Na rozdiel od jej predchodkýň nemala stareckú palicu.

Každý, strašný Slota aj odvážna Nováková, má dodržiavať zákon a predpisy. Každý, aj tí dvaja, musí byť posudzovaný spravodlivo. A každý, aj oni, by mal pritom dbať o dôstojnosť. Lenže nič z toho neplatí.

Odjakživa mám rád cirkusy. Určite to súvisí s podobným zanietením môjho otca, podobne spolu „zdieľame“ záľubu v kolotočoch.