„Pan a paní Fangovi tomu říkali umění.“ Nie najhorší začiatok románu, ale ani najlepší, mágia prvej vety nefunguje. Keď pridáme druhú: „Pro jejich děti to bylo darebáctví,“ čosi sa začne črtať, mágia prvej vety je späť v hre. Tá druhá ju totiž zaťažila významom a vlastne by sa nič dramatické nestalo, ak by to bola veta jedna, rozdelená čiarkou. To ostatné je príbeh.

U nás v Prahe 8 má spiacu firmu istý Alexander Bastrykin – Putinov spolužiak a šéf vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie. Rozhodol som sa mu ju zrušiť. Na vysvetlenie: v minulých rokoch si ruskí činovníci zakladali v Českej republike (na Slovensku a v celej EÚ, pochopiteľne, tiež) tiché spoločnosti, ktoré im mali vytvoriť zázemie v Schengenskom priestore. Na takúto obchodnú spoločnosť je napríklad napísaný byt – keby náhodou papaláš upadol v cárovu nemilosť a chcel v pokoji dožiť na Západe. Pán Bastrykin tu vlastnil spoločnosť LAW Bohemia, s. r. o., teraz prepísanú na manželku.

Naša kapela má práve dvadsať rokov. Zistila som to len náhodou, pretože sme si raz dávno všetci prisahali, že žiadne jubilejné koncerty nebudeme nikdy mať, lebo je to nechutné. Dvadsať rokov, to už je dospelý zver. Už má vcelku koordinované pohyby a už ju môžeme len tak zľahka naťukávať a púšťať na výlety. Už vie aj stratiť hlavu a nenabúrať v prvej zákrute. A ak jej doprajeme kvalitnú duševnú stravu, a nie len prvoplánové seno, s chuťou sa pustí do dlhého cvalu pre radosť nás všetkých. Niekedy nás dokonca sama prekvapí a my od radosti krútime hlavami, pretože na tom máme už len pramalú zásluhu.

Uprostred letnej sezóny ohlásil najpriemernejší Čech – v súčasnosti podpredseda Senátu za ČSSD – Zdeněk Škromach, že by zvážil svoju kandidatúru na prezidenta. Pár dní na to známy katolícky intelektuál Tomáš Halík opáčil, že v takom prípade už by ju azda musel zvážiť tiež.

Zinka, Lujza a Jurko. Tri z deväťtisíc detí vo veku do siedmich rokov na Slovensku, ktoré majú viacnásobné postihnutie, mentálne aj fyzické. O  bolesti ich rodičov vieme toho málo. A pritom naliehavo potrebujú pomoc. Štát im ju zatiaľ neposkytuje.

Najlepší trik na úsporu peňazí pri cestovaní vzduchom, aký poznám, sa volá križujúce sa letenky. Povedzme, že potrebujete ísť na budúci týždeň na jeden deň do Varšavy. Na linke si aerolinky od vás vypýtajú za cestu tam a späť pokojne 400 až 500 eur. Trestajú vás tak za to, že nezostávate na noc – respektíve hádajú, že ak nezostávate na noc, cestujete za biznisom, teda letenku platí zamestnávateľ, teda kúpite si ju za akúkoľvek sumu.

Historička architektúry Henrieta Moravčíková tvrdí, že architektúrou je obklopená od rána do rána. V práci na ústave stavebníctva a architektúry, na fakulte architektúry, doma má muža architekta a aj na dovolenke spolu obzerajú architektúru. Ale nesťažuje sa, baví ju to.

Milí priatelia, už dávno som nepísal o mojej manželke. Je to elegantná žena. Neviem, a vlastne ani nechcem vedieť, čo na ňu hovoria iní chlapi, pre mňa je najšmrncovnejšia. Nezáleží, či má tepláky, či kvetované šaty, či mi dohovára, alebo ma chváli. Niekedy písala básne a študovala francúzštinu. Na taške mala našitú aplikáciu z hlinených guľôčok a kociek. Raz som ju stretol v školskom bufete, v omamnej vôni vlašského šalátu a čerstvého pečiva. Ozdoby z tašky sa jej rozsypali po zemi a ona ich rýchlo zhŕňala do dlaní. Test, z ktorého dostala FX, mi venovala na výstrahu.

Poznáme ju v dvojakej podobe. Ako krásne duté plody, podobajúce sa na čudné červené, žlté, oranžové či zelené rohy, alebo ako pomletý červený prášok, bez ktorého sa nedá urobiť žiadny poriadny guláš. Dnes bude reč o paprike.

Keď som minule zazrela pri Ženevskom jazere Paola Coelha, spomenula som si na román Jedenásť minút, ktorého dej sa tu odohráva. Mária, hlavná hrdinka, sem prišla s vidinou lepšej budúcnosti. Legálna, ale psychicky a fyzicky náročná práca prostitútky ju však k splneniu sna nepribližuje. No ako každá správna rozprávka, aj táto sa končí šťastne.