Človek nepotrebuje doktorát z filozofie, aby pochopil, že skutočnosť a jej sprostredkovaný obraz nie sú rovnaké. Veci sa majú tak a tak, nevieme ako presne, ale všetkým nám je jasné, že inak, ako sú nám ukázané, povedzme v telke, ale platí to nielen tam.

Kedysi stačila voľná sukňa, kristusky a batikované tričko a každý hneď vedel, že pred sebou má človeka, ktorému záleží na životnom prostredí. Odkedy sa však zelenej agendy chytili svetové celebrity, môže nás obliekanie v súlade s presvedčením vyjsť poriadne draho.

Príjem Číny na hlavu obyvateľa dosiahol 3 800 amerických dolárov, a prekročil tak prah krajiny so strednými príjmami. No kým ekonómovia a stratégovia už usilovne načrtávajú budúci rast Číny a odhadujú, kedy dobehne Spojené štáty, nálada v Číne bola v roku 2010 skôr vážna a pochmúrna.

Takmer desať rokov bola americká zahraničná politika ovládaná vojnami v Iraku a Afganistane. Začiatkom roka 2011 s 50-tisícmi amerických vojakov v Iraku a ďalšími 100-tisícmi v Afganistane sa ani trochu nezdá, že by sa táto éra chýlila ku koncu. Ale je to tak.



Pakistan zostáva pre svet večnou otázkou. Rok 2010 dospel k záveru a krajinu naďalej trápia viaceré nevyriešené otázky. Ako sa s nimi Pakistan vyrovná v nadchádzajúcom roku, to určí nielen jeho bezprostrednú budúcnosť a jeho dlhodobé výhľady, ale aj bezpečnosť celého regiónu a väčšiny sveta.

Fiskálne stimuly, ktoré väčšina rozvinutých aj rozvíjajúcich sa trhových ekonomík uplatňovala počas globálnej recesie v rokoch 2008 – 2009, spoločne s menovým uvoľňovaním a ochranou finančného systému, zabránili v tom, aby sa z veľkej recesie stala v roku 2010 ďalšia veľká svetová kríza.



V knihe Svetlo sveta, ktorá je rozsiahlym rozhovorom nemeckého novinára Petra Seewalda s pápežom, sa Benedikt XVI. rozhodol nanovo prekonfigurovať svetovú diskusiu o niektorých ťaživých otázkach.

Ani v priebehu roka 2010 sa nepodarilo vytvoriť spôsob, akým viesť rokovania o iránskom jadrovom programe. Takmer žiadne diplomatické úsilie neprinieslo výsledky, medzinárodné snahy diskusiu čoraz viac usmerňujú k sankciám a k tomu, aký mix z nich by prinútil Irán podrobiť sa.

Podľa ústavy je všetko jasné: sme parlamentná demokracia a najväčšiu moc má parlament. Je to však naozaj tak? Kedy sa parlament správal ako mocná a kedy tak trochu bezmocná inštitúcia?