Príbehy, ktoré v občianskom združení Post Bellum zaznamenávame, nie sú len osudy z čias holokaustu či komunistických perzekúcií. Vladimír Hopka plával svojim životom vcelku vyrovnane, aj keď sa o neho, ako o každého vrcholového športovca, ŠtB zaujímala. Jeho príbeh je zaujímavým pohľadom na to, ako fungoval šport v socialistickom Československu.

V januári uplynulo sedemdesiat rokov od procesu s biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Pavlom Gojdičom. Neboli však jediní, ktorí sa stali obeťou vulgárnej komunistickej moci. O monsterprocesoch, spravodlivosti, nespravodlivosti i svedomí sa rozprávame s historikom Branislavom Kinčokom.

Diskrétny intuitívny súd v našom vedomí nad činmi, ktoré sme vykonali alebo hodláme vykonať, bežne označujeme ako svedomie. Tento hlas v nás posudzuje morálnu kvalitu nášho konania, a teda nie je nejakou suchou teoretickou znalosťou dobra a zla.

Svedomie fascinuje ľudí odnepamäti. Nedá sa odvážiť, neexistuje škála, na ktorej by sme ho odmerali, nie je to orgán, ktorý by sa dal niekde v tele nájsť. Nikto ho nikdy nevidel, ale aj tak sa naň odvolávajú ústavy mnohých krajín, aj charty o ľudských právach. Existuje vôbec?

Písať o svedomí človeka je veľmi ťažké, najmä keď v živote nájdeme v súvislosti s ním najrôznejšie príbehy. Známe sú slová pápeža Pia X.: „Dajte mi dieťa do šiesteho roku života a potom si ho už môžete vziať, už sa nestratí“. Pápež chcel povedať, že tie prvé roky rozvoja dieťaťa sú tak rozhodujúce, že keby neskôr aj poblúdilo, má sa vždy kam vrátiť – jeho vnútorný svet je jeho večným domovom. Nepatrí sa oponovať pápežovi, ale jeho slová majú aj štrbinu.

Naši poslanci majú právo vidieť, či je to v súlade so zmluvami, ktoré tieto firmy podpísali, uviedol Tomáš Valášek.

Je úplne kľúčové, aby sme v pandémii neprestali byť ľuďmi. A je čoraz ťažšie nimi zostať. Človek si trpko pripomína, prečo je tá láska k blížnemu vlastne prikázaná: lebo za ťažkých okolností sa jej príliš ochotne zbavujeme.

Nová mestská štvrť v dúbravských Poliankach vytvára rozširovaním verejného priestoru miesto, kde uzavreté spoločenstvá ustupujú priaznivejšiemu urbanistickému trendu – otvoreným susedským komunitám.

Podľa špičkového vedca Petra Celeca sme sa nepoučili. Stále nie sme pripravení a zdá sa, že ani ochotní investovať do vedy. Napriek tomu, že tu máme málo starých ľudí starších ako 80 rokov, zomiera ich na Slovensku veľmi veľa.

Podľa ministerky Veroniky Remišovej ide o zavádzanie.