Je tu opäť Noc s Andersenom, aktivita viacerých knižníc, ktorá vznikla vďaka Medzinárodnému dňu detskej knihy. A s tým súvisí aj jedna otázka.

Tak znie téma, ktorou moji spolubratia otvorili pôstne kázne v Bratislave. Hľadá sa človek, ktorý vie prijať svoje limity, ovládne svoj hnev, vie, že potrebuje odpustenie. Jednoducho, hľadá sa človek!

Poslanci SaS a OĽaNO na tlačovej konferencii uverejnili znepokojujúce skutočnosti v súvislosti s Čistým dňom. Už majú zozbierané podpisy na proces odvolávania ministra Richtera.

V krízových situáciách najlepšie prežije dieťa, lebo nemá pojem o čase, najhorší sú chlapi, strácajú nádej, ženy majú väčšiu odolnosť voči bolesti. Psychika je pritom zásadná, hovorí organizátor kurzov prežitia v divokej prírode Jaroslav Pavlíček.

Multikulti možno funguje, možno nie. Ako kde. Na západ od nás ho majú často plné zuby. Na východ od nás si z neho robia strašiaka. A veľa ľudí si do tohto pojmu vkladá skôr vlastnú agendu. Osobne radšej pozorujem, nech sa obsah pojmu ukáže sám.

Kotlebovci, zradcovia od Kollára a koalícia majú dosť hlasov na presadenie svojej cesty k zrušeniu amnestií. Čo sa bude diať ďalej, to si radšej ani nepredstavujme.

Jeden zo zakladateľov dadaizmu, nemecký spisovateľ Hugo Ball, 21. mája 1917 vo svojich denníkových záznamoch napísal: „Nie je vidieť Boha, nie je vidieť ľudí. 

Robert Fico, Andrej Danko a Béla Bugár vyhlásili, že majú riešenie, ako zrušiť Mečiarove amnestie. Zatiaľ však nepovedali, ako by to riešenie malo vyzerať.

Mám rada poľské dejiny. Možno preto, lebo som vyrástla na Pánovi Tragáčikovi a na trilógii Henryka Sienkiewicza. A tak sa mojím obľúbeným svätcom stal aj svätý Kazimír.

Dáme tým, ktorí nám majú slúžiť, „amnestiu“? Necháme ich, aby ďalej zatĺkali a vyhovárali sa? Je načase vyjadriť svoj nesúhlas.