Bombay Bicycle Club, Editors, Palma Violets, Klaxons a La Roux. Päť súčasných hviezd, ktoré majú okrem krajiny pôvodu spoločné ešte jedno. V auguste zahrajú na piešťanskom festivale Grape.

V slovenčine chýba slovo „busking”. Nie, nie je to kráľ autobusov. Znamená hrať na ulici. Na gitare, na saxíku, na čomkoľvek. To slovo asi nechýba náhodou. Kým gitaristov a saxofónistov občas v centre Bratislavy vídať (kým ich nezrušia policajti, lebo aj to je zarábanie a aj na to treba papiere), tam niekde sa to aj končí. Občas slepý harmonikár či cigánsky huslista. Žila som v centre pol života, ale muzikantov som videla málo. Aj ja som sa pokúsila 15-ročná ísť na ulicu so saxofónom, ale netrvalo ani dvadsať minút a fízli ma vyhodili.

Radoslav Procházka sa môže cítiť poškodený. Keby všetky škandály mali taký efekt, ako pirátska nahrávka Matoviča, preferencie Smeru by boli v mínuse a SDKÚ by už neexistovala.

Molekulárny biológ a spolupracovník .týždňa v rubrike .veda Peter Celec je prednostom Ústavu molekulárnej biomedicíny LF UK. Hovorí, že len číta, počíta a píše, o tom je dnes veda. Popri medicíne a molekulárnej biológii vyštudoval aj ekonómiu, lebo v sobotu vraj nemal čo robiť.

Naučiť deti používať toaletu je prvé seriózne učenie, ktoré máme ako rodičia na krku. Deťom pritom môžeme vštepiť oveľa viac, než len používať nočník.

Na dotyk je hebká, niekedy máme pocit, akoby jej pokožka bola z toho najjemnejšieho plyšu. Potom sa do nej zahryzneme, zubami pretneme tú roztomilo ochlpenú šupku a do úst sa nám vyleje božský nektár zo zlatožltej dužiny.

Milí priatelia. Všetky cesty by mali niekam viesť. Cesty, ktoré vedú odnikiaľ nikam, nestoja za nič. Tvrdenie, že cesta je dôležitejšia než cieľ, neobstojí. Načo je človeku zakvitnutá aleja, keď na jej konci smrdí hnojová jama. Medzi mojím rodným Svätým Jurom a Vajnorami je Šúr. Je to prales plný špecifickej fauny aj flóry, aj korytnačky tam žijú, aj divé svine a minule som tam zazrel bobra. Potom zazrel on mňa a utiekol. Teraz popri odvodňovacom kanáli urobili cyklocestu Jurava. Je to paráda.

Hovoríme s otcom, ktorého syn dosiahol stupeň ťažkej závislosti od počítačových hier. Napriek tomu si mladý muž nikdy svoju závislosť nepriznal.

Slovenská kostýmová výtvarníčka Katarína Štrbová Bieliková žije v Prahe a podieľa sa na podobe súčasného českého filmu, pričom spolupracuje najmä s režisérom Janom Hřebejkom. Nedávno získala slovenskú filmovú cenu Slnko v sieti za kostýmy v koprodukčnom filme Líbánky.

Sedím na ozrutnom pni zrezaného buka. Poddávam sa nástojčivosti slnka, ktoré mi pomedzi konáre priviera viečka. Ťaženie dreva po kalamite a nakladanie na V3-esku je otrocká robota. Ale keď sa nás pred Vianocami zima opýta, čo sme robili v lete, už máme odpoveď. Teraz však auto odviezlo drevo do kláštora, a tak máme prestávku. Tu na pni je nenormálna pohoda, svieži závan lesa v príjemnom polosne mi listuje v myšlienkach. Prehrabáva správy posledných dní: Ako si užiť leto bez peňazí, Výfukových plynov pribúda, Máme tu civilizačný úpadok, Kanibal Suaréz dohral, Be zák bol chvíľu s pápežom, Babiša zachránil kamarát z Štb... atď...