Ak v duchu komunistickej ideológie definujeme slobodu ako „poznanú nevyhnutnosť“ (ako nám v minulom čísle vtipne pripomenul Martin Mojžiš), nová kniha Pavla Vilikovského, s príznačným názvom Vlastný životopis zla, je potom podrobným svedectvom veľmi nedobrovoľného poznávania tejto nevyhnutnosti. Za ostnatým drôtom.

May Qurashi prekročila v univerzitnom areáli na brehu Červeného mora náboženskú a kultúrnu hranicu. Zahrala sa so spolužiakmi na PlayStatione. A držala palce najlepšej kamarátke Sarah Aqeel, ktorá tiež siaha po zakázanom ovocí – učí sa šoférovať.

Je faktom, že Václav Klaus si za terajší spôsob blokovania Lisabonskej zmluvy zaslúži aj kritiku. Nie však kriminalizáciu. Český prominentný komentátor Jan Macháček napísal, že sa za Česko prvýkrát po roku 1989 „hlboko hanbí” a vyčíta politikom, že s výnimkou Zelených nikto nenavrhol odvolať Klausa z úradu.

A potom, aby človek nebol poverčivý. Minulý týždeň som písal o krásnej jeseni, o babom lete (alebo babiom?), rozplýval som sa nad jeho nádherou a tu ho máš! Len čo som ten text dopísal a odoslal, hneď sa ochladilo. Ale keby sa len normálne ochladilo. Ale ochladilo sa nenormálne.

Niekoľko domov od českého parlamentu na pražskej Malej strane je také utajené veľvyslanectvo. Kancelária Krajanského združenia sudetských Nemcov, pre ktorých sa u Čechov vžilo pejoratívne znejúce označenie landsmanšaft, používané väčšinou v spojení s ešte výraznejšie nactiutŕhačským pojmom sudeťák.

Trikrát o tom, že problém dekriminalizácie niektorých omamných látok rieši aj Veľká Británia. A nielen preto, že do jej vlády sa prvý raz dostala strana, ktorá sa minimálne na istú časť drogovej problematiky pozerá liberálnejšie.

Hovorcom premiérky a šéfom tlačového úradu vlády sa stal ekonomický komentátor Rado Baťo (predtým Trend, potom SME). O jeho novej kariére sa v novinárskych kruhoch veľa debatovalo.

Existujú knihy, ktoré sa stanú bestsellermi a patria k roku, kedy vyšli. O päť či desať rokov si na ne spomenú len pamätníci. Existujú však aj knihy, ktoré budú čítané rovnako vášnivo aj za desať-dvadsať rokov od prvého vydania a v knižniciach sa na ne bude čakať.

147, 148, 149, 150. Čísla na kandidátke SaS, ktoré sa vďaka krúžkom desiatok tisícov voličov dostali do parlamentu, sú podľa mnohých komentátorov nášľapovými mínami rodiacej sa štvorkoalície. Čo vlastne vieme o „Obyčajných ľuďoch“? Čo o nich vlastne vieme?

„Čo ja mám čo hovoriť o Bachovom diele: počúvať, hrať, milovať, uctievať a – mlčať!“ vyznal sa z obdivu k hudobnému géniovi Albert Einstein.