Počas víkendu bude v Pisztoryho paláci prvý ročník podujatia BRaK, teda Bratislavského knižného festivalu. To je dobrý dôvod pozrieť sa na to, ako sa žije menším vydavateľstvám. Ľudia, ktorí za týmito vydavateľstvami stoja, sú na svoje knihy právom hrdí. Nezaplavujú knižný trh bestsellermi, no vytvárajú literárnu scénu.

Začiatkom mája bolo v budapeštianskom Slovenskom inštitúte plno, ani špendlík by nebol padol na zem. Bolo to tak ako vo vrcholnom období inštitútu na začiatku 90. rokov.

Dňa 1. mája uplynie 20 rokov od smrti Ayrtona Sennu. Motoristické médiá, dlhoroční diváci aj aktuálni pretekári ho pravidelne pasujú za najlepšieho jazdca všetkých čias. Aj keby nemal žiadne výnimočné schopnosti, išlo o posledného jazdca, ktorý zomrel počas pretekov Formuly 1. Stojí F1 za pozeranie aj dnes, keď jazdci nie sú po celý čas v ohrození života?

Ivana Čičmanca sme dlho vnímali iba ako Slováka, ktorý sa akousi bizarnou cestou ocitol v Nórsku. Dodnes tam robí neoceniteľnú službu slovenskej literatúre, keďže ju nielen prekladá, ale aj predkladá nórskemu publiku – hovorí o nej, píše, nadchýna sa pre ňu.

Na bratislavskom Novom moste bol svojho času nápis zložený z niekoľkých mien svetovej avantgardy. Bolo medzi nimi aj meno Lucia Piussi. A potom to meno z obrovských písmen niekto zatrel.

Viete, že legendárny tvorca filmovej hudby Ennio Morricone má iba jediného Oscara? Viete, že jeho syn pokračuje v otcových šľapajách, alebo že sa pohneval s Quentinom Tarantinom?

O Američanoch mi najviac povedali Tom Sawyer a Huckleberry Finn. Spájali zmysel pre podnikavosť so spravodlivosťou a vážnosť s humorom. Štyri desaťročia do nás síce vtĺkali vety o hrôzostrašnom americkom kapitalizme a imperializme, proti ktorému sa majú spojiť proletári všetkých krajín a pravidelne protestovať žiaci všetkých škôl, ale ani pri tradičnom slovenskom kultúrnom antiamerikanizme to nepomohlo. Príliš som mal rád rockovú hudbu, bítnikov, Vonneguta, western a všetkých skvelých amerických hudobníkov, prozaikov, básnikov, výtvarníkov, filmárov. A samozrejme hokejistov a ľahkých atlétov.

Redakcia .týždňa mi položila jasnú otázku: je Andrej Babiš, fenomén a čierny kôň nadchádzajúcich volieb, nebezpečenstvom pre českú demokraciu?

Je nedeľné popoludnie. Možno až teraz mnohým obyvateľom východoukrajinského miliónového Donecka došlo, čo sa to s ich mestom v minulých týždňoch stalo. „Počula som, že voľby nebudú,“ hovorí žena predavačke v obchode s potravinami, ktorý som si kúsok od centra tohto mesta hutí, baní a futbalu obľúbil.

Mám pocit, že som sa ocitol na nesprávnom mieste. Terminál na Letisku Sergeja Prokofjeva sa oceľovo leskne, vonku stoja vzorne vyrovnané taxíky, veziem sa ulicami plnými zelene a kvetov, po bezchybnom asfalte.