V nemocnici v Durínsku, kde pôsobí ako anestéziológ, ešte pacienta s koronavírusom nemajú. Keď k nim niekto nakazený príde a bude vo vážnom stave, Slovák Tomáš Pohorelec sa o neho bude starať ako lekár v „prvej línii“.

Trinásty deň karantény. Aj som si hovoril, že tento denník vynechám. Nakoniec však zvíťazilo pokušenie pokaziť niekomu deň.

Vrcholne extrémna realita, v ktorej sa nová vláda rodila a narodila, celkom isto výrazne ovplyvnila proces jej tvorby. Imperatív rýchlosti ako absolútnej priority zrejme zafungoval.

Hovorí, že epidémie tu nikdy nie sú ako trest za hriechy, ale že sú pre nás príležitosťou na zmenu a občas dokonca tou najlepšou vecou, ktorá sa nám mohla prihodiť. Koronavírus z nás odhalí úplne všetko a on verí, že po tejto skúsenosti budeme lepšou spoločnosťou. Katolícky kňaz Marek Orko Vácha.

Nápad písať si denník bol veľmi dobrý. Hlavne pre mňa, lebo mi jeho písanie vypĺňa čas a možno poteší aj vás, čitateľov .týždňa.

Možno mnohých nás z histórie zaujala ťažko pochopiteľná skutočnosť, ako mohli ľudia prežiť v nesmierne ťažkých časoch. Náhodne vyberiem len niektoré: morové rany, tridsaťročná i storočná vojna, rôzne nájazdy, svetové vojny, a to všetko sprevádzané hladomormi a nedostatkom liekov.

Ešte pred štrnástimi dňami som si myslel, ako vidím do budúcnosti, keď som písal, že pri epidémii pomáha zavrieť školy. To bol piatok 6. 3. ráno a Česko hlásilo 12 nakazených. Dnešný stav bol mimo mojej fantázie.

Alfred Hitchcock a traja pátrači na pokračovanie v podaní slovenských hercov.

Povedal som si, že v týchto ťažkých časoch dám Igorovi Matovičovi pokoj. Aj sa spočiatku ukazovalo, že ten svoj premiérsky post zvláda celkom dobre. Naozaj to nemá ľahké. To treba uznať.

Poslanec parlamentu Robert Fico vo veci sprístupňovania dát od operátorov Úradu verejného zdravotníctva opäť raz hrubo zavádza, povedala pred piatkovým rokovaním vlády vicepremiérka pre investície a informatizáciu Veronika Remišová.