Jan Palach prichádza s dvoma kýblikmi naplnenými benzínom pred budovu Národného múzea na Václaváku. Pedantne si vyzlečie a zloží nabok kabát a šál, z aktovky vyberie list a chvíľku sa rozhoduje, kam ho položí.

Od vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, archeologičky Martiny Kušnírovej, ubehlo pol roka. Tá vražda a reakcia spoločnosti na ňu sa stali momentom, ktorý definuje dnešné dni.

Spravili sme v obci bazár oblečenia. Veď čo bolo dobré raz, bude dobré opäť. Pre nás aj pre planétu! Dva týždne sme obháňali herečky, speváčky, hokejistov aj politikov, aby nám zo skrine niečo vyradili. Výťažok z bazáru šiel na krajčírsku dielňu pre ženy v obci. Dedina sa tešila.

Dnes bude v Košiciach blahorečená Anna Kolesárová, dievča, ktoré si udržalo svoje hodnoty aj napriek tomu, že ju to stálo život. Hrdinovia sú raz takí, nekompromisní.

Spomienka bude pietna, bez rečníkov a bez programu.

Mnohých kresťanov pobúril text v denníku SME s tvrdením, že cirkev si viac cení čistotu ako život. Bolo toto pobúrenie namieste? Som jediný, kto si myslí, že to „najlepšie z môjho ja“ je oveľa viac ako to, či som panic/panna?

Na východnom Slovensku si v deň päťdesiateho výročia okupácie Československa uctili pamiatku zavraždeného novinára a jeho snúbenice.

Nakoniec im pomohla firma, ktorá zas odmietla na jar vylepiť Shootyho bilbordy. Vnímame čo sa deje v spoločnosti, nerobili by sme pre hocikoho, hovorí riaditeľ reklamnej agentúry Autentik Šimon Škoviera.

Počul som historku o dvoch poľských bratoch, ktorí kedysi odišli do Anglicka a otvorili si tam obchod. Mali však problém, nevedeli po anglicky. Vyriešili to tak, že nechali zákazníkov, aby si z regálov vyberali tovar a pri pokladni zaplatili. Samoobsluha bola na svete.

Prinášame vám vyhlásenie novinárov po polroku od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.