Milí priatelia. Žijeme v slobodných časoch, no napriek tomu mám zakázané písať o rybách. O tých v mori by som sa azda zmieniť mohol. Nemôžem však písať o rybách malých – akváriových. Vraj je to nemužné, smiešne, trápne a v istom zmysle aj nestatočné. „Budeš za blázna, radšej sa s tým nikomu nechváľ,“ poznamenala moja manželka, keď som jej povedal, že mám v práci akvárium. V ten deň sme v kine stretli bezdomovecky vyzerajúceho muža s igelitkami nabitými elektrosúčiastkami. Hovorím: „Hľa, rádioamatér.“

Milí priatelia, nedá sa písať len o témach ušľachtilých. Treba občas aj o tom zemitom, ľudskom, páchnucom, no očistnom. Už dlhší čas mám veľkú potrebu venovať sa veľkej potrebe. Zbaviť túto ošemetnú, dôverne známu tému úškľabku a neodôvodnej tabuizácie. Ale tak s ľahkosťou, nadhľadom a úctou. Ospievať ju dôstojne, ako by to urobil napríklad Homér. Predniesť o tejto činnosti niečo hlboké ako Seneca a priateľsky vrelé ako Filan. Trocha pateticky, trocha poeticky. Super, bomba, mega, špicová, miliónová veľká potreba. Samotné slovné spojenie napovedá, že nejde o obyčajnú potrebu.

Na otázku, v čom spočíva čaro Andreja Babiša, ktorým ovládol českú politiku, je viacero odpovedí. Jednu z nich ponúkol Daniel Kaiser v novom českom týždenníku Echo. Text prinášame v pôvodnom znení.

„Môžete si nechať celý svet, ale mne nechajte Taliansko,“ povedal Giuseppe Verdi, a vedel, čo hovorí. Málokde človek nájde toľko miest, ktoré menili kultúru celého kontinentu. Duomo di Milano, najväčšia gotická katedrála na svete, je postavená na mieste, kde bol pokrstený svätý Augustín. Azda až tu si človek uvedomí, ako dokáže krst zmeniť dejiny. V kostole Sant’Ambrogio mal Augustín po prvýkrát počuť kázanie sv. Ambróza, od dómu je vzdialený kus cesty.

Milí priatelia, tohtoročná jeseň ma pohltila akýmsi zvláštnym spôsobom. Kráčal som medzi stromami, pod nohami mi tancovalo lístie. Pozrel som na konár a bola tam. Nostalgia s rozviatymi vlasmi. V tvári mala pokoj. Oči mala odovzdane smutné ako bytosť, ktorá dlho vzdorovala, no ďalej už vzdorovať nevládze. Napriek tejto rezignovanej ovisnutosti nabrala toľko síl i odvahy, že sa nebadane posunula a keď som prechádzal popod ňu, zoskočila mi na ramená a ostala tam.

Milí priatelia, gaštan je maskot jesene. Rástol a dozrieval v korune stromu, hľadel na svet z výšky, a teraz, keď prišiel jeho čas, chystá sa vyskočiť z pichľavého rodného hniezda. Ničoho sa nebojí, nikoho sa nezľakne. U nás v Jure sú všelijaké gaštany. Aj divé, nejedlé – pagaštany, ale aj tie jedlé, fajnové. Pagaštany majú povahu lumpov. Okrem toho, že sa nedajú jesť, padajú znenazdajky na úbohé obnažené hlavy nič netušiacich chodcov. Niektoré komplet so zelenou hrubou šupou. A keď dobre trafia, tak je to taká šupa, že zasiahnutý sa len zapotáca.

Organizácie a jednotlivci združení v Iniciatíve Inakosť, či už v tej prvej, neformálnej, z roku 2000, alebo dnešnej, vždy vychádzali z pár kľúčových premís: že tak, ako to deklaruje aj naša Ústava, ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach, a to okrem iného znamená, že len na základe menšinovej sexuálnej orientácie nemožno nikoho znevýhodňovať. Že panuje vedecký konsenzus o tom, že homosexuálna orientácia je prirodzeným variantom ľudského správania a ako taká nemá žiadne negatívne dôsledky na kvalitu života ľudí. Že homofóbia je rovnako spoločensky neprijateľná ako rasizmus, antisemitizmus, xenofóbia a podobne. A samozrejme, že slovenská realita je na míle vzdialená od týchto princípov.

Milí priatelia, sú veci ktoré existujú, no prečo existujú, nikto nevie. Jednou z takých vecí, alebo skôr činností, je chrápanie. Dá sa vykonávať všade. V tichých izbiciach starých materí, na vyhladených stoloch krčiem, pred obrazovkami, na plánovacích poradách, na prednáškach, vo vlaku, v divadle.

Prvý bol svätý človek. Druhý nie, no mal talent od Boha. A tretí bol historik, ktorý chcel samostatnosť, ale nie hrubosť. Čo po nich ostáva?

Milí priatelia. Moja manželka je majsterkou neočakávania. V preklade to znamená, že nie je naivka. No nie je ani vypočítavá. V inom prípade by sa nevydala za básnika, čo je tvor nepoužiteľný. Snažím sa ju presviedčať, že v mojej osobe dostala viac, ako si myslí.