Nájdených 10000 výsledkovpre výraz „.xat“
Zoradené podľa
.týždeň

Sarkozy nemal záujem

.peter Nágel .časopis .film 04.06.2011

Pred pár dňami skončený festival v Cannes mal príťažlivo zostavený oficiálny výber. Nechýbali slávne osobnosti ani ambiciózni debutanti s kontroverznými témami. Zaknihoval svoj historický škandál. A napriek stopercentnému očakávaniu Nicolas Sarkozy neprišiel.

.týždeň

Juraj Kušnierik: Lamb, Moby a veľa iného

.časopis .hudba 04.06.2011

O päť týždňov bude festival Bažant Pohoda! To je ideálny čas na to, aby sme sa vydali na symbolickú „cestu na Pohodu". Pôjde vlastne o päť rôznych ciest, piatich autorov. Každý z nás napíše, na čo sa cestou na tohtoročnú Pohodu teší, čo ho v aktuálnom line-upe zaujalo či prekvapilo. Držte si klobúky, vyrážame!

.týždeň

Gondryho pochvala Aramisova

.peter Nágel .časopis .film 04.06.2011

Oficiálny program festivalu okrem hlavnej súťaže, súťaže krátkych filmov a sekcie Istý pohľad tvorí aj výber študentských filmov Cinéfondation. Slovensko malo v tejto kategórii po minulom roku (Mátyás Prikler so snímkou Ďakujem, dobre) opäť senzačné zastúpenie.

.týždeň

Ušami Michala Kaščáka

.michal Kaščák .časopis .osobnosti 04.06.2011

Slovensko je dobrá krajina na hudobnú kariéru. Takí Briti či Američania to majú ťažké – nemôžu snívať, že si raz zahrajú v Anglicku či USA. Hrajú tam totiž každú skúšku. A aj keď niektorí radi cestujú, nie je to ono dobýjanie zasľúbenej zeme.

.týždeň

Myslia si, že iba oni majú pravdu

.časopis .kultúra 04.06.2011

S riaditeľom Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) v Banskej Bystrici Miroslavom Surom o sporoch s Kalvárskym fondom.

.týždeň

Päť hviezdičiek Rasťa Rusnáka

.časopis .hudba 04.06.2011

DEUS: Worst Case Scenario, Polygram Records 1994

.týždeň

Odteraz som Rusín

.jozef Majchrák .jaroslav Daniška .časopis .rozhovor 04.06.2011

Po roku 1989 bol jedným z mála, ktorý rozumel tunajšiemu trhu a ekonomike. Dvakrát politicky neuspel a jeho strana sa nedostala do parlamentu. Potom sa stal hlavným spojencom Mikuláša Dzurindu a symbolom úspešných slovenských reforiem. Minister financií Ivan Mikloš.

.týždeň

Jeho premeny

.peter Schutz .časopis .téma 04.06.2011

Ak prvá demokratická dvadsaťročnica mala politika, ktorý nebol prezidentom ani premiérom, a jeho meno dejiny nezabudnú, tak je to Ivan Mikloš. Ako kľúčová postava ponovembrovej transformácie Slovenska stál pri všetkých nevyhnutných reformách, ktoré posúvali krajinu vpred. Ak si odmyslíme z dvoch Dzurindových vlád ktoréhokoľvek ministra, stále dostaneme– plus-mínus – Slovensko v dnešnej podobe. Až na jednu výnimku. Je ňou Ivan Mikloš.

.týždeň

Školy a štát

.daniel Bútora .časopis 04.06.2011

Je to jedna z najväčších výziev, ktorá pred slovenskou spoločnosťou stojí. Je pre ňu však typické, že sa o nej takmer nediskutuje. Otázka, ako čo najlepšie využiť tých 10-12 rokov, počas ktorých všetci rodičia v krajine povinne zveria svoje deti do rúk učiteľov a škôl, akoby verejnosť, teda rodičov, veľmi nezaujímala. A pritom od odpovede na ňu závisí budúca kvalita života ich dieťaťa, a v širšom kontexte celej spoločnosti. Niektorí rodičia sa snažia vybrať si školu, verejnú, cirkevnú alebo súkromnú. Aj toto hľadanie a sloboda výberu je však obmedzenejšie, ako by sa zdalo. Takmer všetky karty vo vzdelávaní aj dvadsaťjeden rokov po novembri 1989 drží v ruke štát, najmä v tom, akou mierou školám prikazuje, čo všetko a kedy majú učiť. Aj nadšení učitelia či riaditelia škôl, ktorí túžia robiť veci po svojom, narážajú na každom kroku na obmedzenia. A potom je tu, samozrejme, nekonečná a neproduktívna téma nedostatku financií. Hoci je pravdivá (pravdivejšia, než si ľudia z mimoškolského prostredia vedia predstaviť), stáva sa zároveň prekážkou v tvorivom rozmýšľaní, ako zabezpečiť zlepšenie školského systému.

.týždeň

Masový vrah a nová Evropa

.alexander Tomský .časopis .klub 29.05.2011

Média musí být nepochybně kritická vůči každé vládě, musí její činy poměřovat tradiční morálkou a přízemním realismem, jinak bychom rezignovali na zlepšování světa a politici by nás brzy přivedli svými nápady a korupcí na mizinu. Někdy mám však dojem, že je dnešní komentariát všude v Evropě (bez ohledu na politický předsudek) naprosto jednotný ve svém pesimismu a negativismu. Jinými slovy – až na malé výjimky není loajální vůči městu a reálnému světu a dokonce ani vůči sobě, jako by se divil, že jsme ještě nespáchali sebevraždu.