.lamb
Tretíkrát príde na Pohodu Lou Rhodes, druhýkrát príde do Trenčína Andy Barlow, prvýkrát na letisku zahrá Lamb. Je to jedna z tých kapiel (a na Pohode ich takých bude tento rok viac), ktoré sú už veľa rokov intenzívnou súčasťou nášho života, sú jeho zvukovou stopou. „If I should die this very moment, I wouldn't fear," spieva Lou v piesni Gorecki do úplného ticha (pričom až pod slovom „die" zaznie akord klávesov, ktorý potom ďalej držia sláčiky) a všetko je jasné. Podobne, keď spieva „what is that sound of two hearts beating side by side" a krátko nato Andy vytvorí zvláštny beat na nepárny počet dôb, okolo ktorého postupne vystavia sláčikovú nádheru s gradujúcou intenzitou. Som zvedavý, ako budú Andyho a Louine pesničky znieť z veľkého pódia so živou kapelou, som zvedavý, ako si na veľkej scéne Lou zachová komornú intimitu svojho spevu. A zvedavý som aj na piesne z nového albumu s názvom 5, ktorý vyšiel len pred pár dňami. .moby
Vzhľadom na pohodové pracovné povinnosti však z koncertu Lamb uvidím zrejme iba kúsok a budem rád, keď sa s Lou a Andym na chvíľu stretneme v niekde v zákulisí. Mobyho koncert však, pravdepodobne, uvidím celý. Bude totiž hrať na Bažant Stage vo štvrtok večer a vtedy ešte tých povinností toľko nemám. Som na Mobyho zvedavý. Predtým, než zjalovela na nahlúplu reality šou – teda v prvej polovici deväťdesiatych rokov – hrávala často jeho klipy MTV. Tam som si ich obľúbil. Porcelain, We Are Made Of Stars alebo Lift Me Up považujem za dokonalé popové pesničky s jasným posolstvom a názorom. A keď v týchto dňoch počúvam jeho aktuálny album Destroyed, tak mi je jasné, že to starý, dobrý Moby stále dokáže. Tak som zvedavý, ako to bude fungovať naživo. Tí, ktorí jeho koncert už zažili, hovoria o energickej šou. Uvidíme. .tanec
Moby však nebude prvý, kto na Bažant Stage tento rok vystúpi. Ešte pred ním – vo štvrtok okolo deviatej večer – vybehnú na pódium ľahkým krokom tanečníčky a tanečníci z Nederlands Dans Theater II. Tá dvojka znamená, že ide o divokejšiu „juniorku" tohto mimoriadneho tanečného súboru. Šéfom NDT bol dlhé roky Jiří Kylián a účinkoval v ňom aj bývalý riaditeľ Baletu SND Mário Radačovský. Neviem, či tí páni budú na Pohode, ale ak áno, tak sa im tam určite bude páčiť. Obidvaja totiž vnímajú balet a tanec ako vzrušujúcu, živú záležitosť, a nie ako oblekovo-kravatovú spoločenskú udalosť. NDT vystúpia potom počas festivalu ešte raz. Nenechajte si ich vystúpenia ujsť. Sú mimoriadnym zážitkom. „Nie je to len pre baletomanov," ako mi pred pár rokmi povedal Jiří Kylián.
Menej slávne, ale rovnako „skutočné" je Štúdio tanca z Banskej Bystrice. A Vianova Pena dní je výborná kniha, ktorá v réžii Jakuba Nvotu a v podaní bystrických tanečníkov získava ešte viac smutnej, dojímavej krásy. .bloodgroup, FM Belfast a Marie Fisker
No a ešte severania. Z Islandu prídu dve elektropopové kapely Bloodgroup a FM Belfast. Ich koncerty majú silu neriedených energetických nápojov. Obidve kapely výborne spievajú, obidve sú veselé, obidve patria medzi najobľúbenejšie „live acts" v severnom Atlantiku.
No a nakoniec ešte úplne prvá potvrdená účinkujúca z tohtoročnej Pohody: Marie Fiskerová. Je z Kodane, má rada Velvet Underground a Johnnyho Casha a hlavne má obrovský pesničkársky talent. Marie si v puzdre s elektrickou gitarou prinesie temné songy a zaspieva ich tak sugestívne, že aj v letných horúčavách pocítite mrazenie.
A ešte je toho veľa, na čo sa teším. Napríklad na uvádzanie programu na jednom zo stejdžov, na stretnutia s ľuďmi, ktorých mám rád, na noci v presscentre, kde budeme s Gešom a s ďalšími kamarátmi vyrábať festivalový denník s názvom .deň, na vítania slnka, na pohodu. Ladislav "Agnes" Snopko/
organizátor koncertov a festivalov, bývalý minister kultúry. Na Pohodu treba ísťz rôznych dôvodov. V prvom rade preto, lebo je tam strašne veľa dobrej hudby. Druhý dôvod je však rovnako dôležitý a v istých obdobiach ešte dôležitejší: ak chce ostať človek na Slovensku pri zdravom rozume, tak ide na Pohodu a tam sa presvedčí, že sa ešte oplatí veriť tejto krajine a jej občanom. Tretí dôvod je skrytý v samotnom názve: máloktorý tovar ponúka presne to, čo je obsiahnuté v jeho názve. Festival Pohoda je pohoda. Obsah je identický s názvom. Nikdy nezabudnem, ako som v roku 2008 išiel na Pohodu s Václavom Havlom a jeho ochrankár vravel, že on to pozná, že Pohoda je ako festival v Trutnove, že tam bude veľa namazaných ľudí a že bude veselo. Ja som sa mu snažil vysvetliť, že Pohoda je ako festival v Trutnove, no je aj o niečom inom, lebo na ňom je naozaj pohoda. V poslednú noc festivalu mi povedal, že teraz mi už rozumie, len že mu nie je jasné načo tam je on - veď Václava tu niet pred kým chrániť, nikto ho tu neohrozuje. Zdalo sa mu to neuveriteľné. Tak preto treba ísť na Pohodu
Tretíkrát príde na Pohodu Lou Rhodes, druhýkrát príde do Trenčína Andy Barlow, prvýkrát na letisku zahrá Lamb. Je to jedna z tých kapiel (a na Pohode ich takých bude tento rok viac), ktoré sú už veľa rokov intenzívnou súčasťou nášho života, sú jeho zvukovou stopou. „If I should die this very moment, I wouldn't fear," spieva Lou v piesni Gorecki do úplného ticha (pričom až pod slovom „die" zaznie akord klávesov, ktorý potom ďalej držia sláčiky) a všetko je jasné. Podobne, keď spieva „what is that sound of two hearts beating side by side" a krátko nato Andy vytvorí zvláštny beat na nepárny počet dôb, okolo ktorého postupne vystavia sláčikovú nádheru s gradujúcou intenzitou. Som zvedavý, ako budú Andyho a Louine pesničky znieť z veľkého pódia so živou kapelou, som zvedavý, ako si na veľkej scéne Lou zachová komornú intimitu svojho spevu. A zvedavý som aj na piesne z nového albumu s názvom 5, ktorý vyšiel len pred pár dňami. .moby
Vzhľadom na pohodové pracovné povinnosti však z koncertu Lamb uvidím zrejme iba kúsok a budem rád, keď sa s Lou a Andym na chvíľu stretneme v niekde v zákulisí. Mobyho koncert však, pravdepodobne, uvidím celý. Bude totiž hrať na Bažant Stage vo štvrtok večer a vtedy ešte tých povinností toľko nemám. Som na Mobyho zvedavý. Predtým, než zjalovela na nahlúplu reality šou – teda v prvej polovici deväťdesiatych rokov – hrávala často jeho klipy MTV. Tam som si ich obľúbil. Porcelain, We Are Made Of Stars alebo Lift Me Up považujem za dokonalé popové pesničky s jasným posolstvom a názorom. A keď v týchto dňoch počúvam jeho aktuálny album Destroyed, tak mi je jasné, že to starý, dobrý Moby stále dokáže. Tak som zvedavý, ako to bude fungovať naživo. Tí, ktorí jeho koncert už zažili, hovoria o energickej šou. Uvidíme. .tanec
Moby však nebude prvý, kto na Bažant Stage tento rok vystúpi. Ešte pred ním – vo štvrtok okolo deviatej večer – vybehnú na pódium ľahkým krokom tanečníčky a tanečníci z Nederlands Dans Theater II. Tá dvojka znamená, že ide o divokejšiu „juniorku" tohto mimoriadneho tanečného súboru. Šéfom NDT bol dlhé roky Jiří Kylián a účinkoval v ňom aj bývalý riaditeľ Baletu SND Mário Radačovský. Neviem, či tí páni budú na Pohode, ale ak áno, tak sa im tam určite bude páčiť. Obidvaja totiž vnímajú balet a tanec ako vzrušujúcu, živú záležitosť, a nie ako oblekovo-kravatovú spoločenskú udalosť. NDT vystúpia potom počas festivalu ešte raz. Nenechajte si ich vystúpenia ujsť. Sú mimoriadnym zážitkom. „Nie je to len pre baletomanov," ako mi pred pár rokmi povedal Jiří Kylián.
Menej slávne, ale rovnako „skutočné" je Štúdio tanca z Banskej Bystrice. A Vianova Pena dní je výborná kniha, ktorá v réžii Jakuba Nvotu a v podaní bystrických tanečníkov získava ešte viac smutnej, dojímavej krásy. .bloodgroup, FM Belfast a Marie Fisker
No a ešte severania. Z Islandu prídu dve elektropopové kapely Bloodgroup a FM Belfast. Ich koncerty majú silu neriedených energetických nápojov. Obidve kapely výborne spievajú, obidve sú veselé, obidve patria medzi najobľúbenejšie „live acts" v severnom Atlantiku.
No a nakoniec ešte úplne prvá potvrdená účinkujúca z tohtoročnej Pohody: Marie Fiskerová. Je z Kodane, má rada Velvet Underground a Johnnyho Casha a hlavne má obrovský pesničkársky talent. Marie si v puzdre s elektrickou gitarou prinesie temné songy a zaspieva ich tak sugestívne, že aj v letných horúčavách pocítite mrazenie.
A ešte je toho veľa, na čo sa teším. Napríklad na uvádzanie programu na jednom zo stejdžov, na stretnutia s ľuďmi, ktorých mám rád, na noci v presscentre, kde budeme s Gešom a s ďalšími kamarátmi vyrábať festivalový denník s názvom .deň, na vítania slnka, na pohodu. Ladislav "Agnes" Snopko/
organizátor koncertov a festivalov, bývalý minister kultúry. Na Pohodu treba ísťz rôznych dôvodov. V prvom rade preto, lebo je tam strašne veľa dobrej hudby. Druhý dôvod je však rovnako dôležitý a v istých obdobiach ešte dôležitejší: ak chce ostať človek na Slovensku pri zdravom rozume, tak ide na Pohodu a tam sa presvedčí, že sa ešte oplatí veriť tejto krajine a jej občanom. Tretí dôvod je skrytý v samotnom názve: máloktorý tovar ponúka presne to, čo je obsiahnuté v jeho názve. Festival Pohoda je pohoda. Obsah je identický s názvom. Nikdy nezabudnem, ako som v roku 2008 išiel na Pohodu s Václavom Havlom a jeho ochrankár vravel, že on to pozná, že Pohoda je ako festival v Trutnove, že tam bude veľa namazaných ľudí a že bude veselo. Ja som sa mu snažil vysvetliť, že Pohoda je ako festival v Trutnove, no je aj o niečom inom, lebo na ňom je naozaj pohoda. V poslednú noc festivalu mi povedal, že teraz mi už rozumie, len že mu nie je jasné načo tam je on - veď Václava tu niet pred kým chrániť, nikto ho tu neohrozuje. Zdalo sa mu to neuveriteľné. Tak preto treba ísť na Pohodu
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.