Vy naozaj nevidíte, kam vedie Igor Matovič tento štát? Mnohých z Vás poznám osobne a nechce sa mi veriť, že vám je jedno, čo tento človek stvára.

Je to zaujímavá skúsenosť, táto strata čuchu. Moja fara nadobúda podobu úplne neutrálneho priestoru.

Uplynulý týždeň bol právne plodný. Možno aj preto, že sme sa konečne aspoň na chvíľu nebavili o potratoch. O bunkách potratených plodov však, žiaľ, áno. Po takmer trištvrte roku Ústavný súd rozhodol, že vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva majú zákonný podklad, ktorý je v súlade s ústavou.

Minule sa ma jeden kamarát opýtal, či mu viem ako filozof objasniť hlúposť. Nevedel mi položiť aj nejakú ľahšiu otázku? Hlúposť veru objasniť neviem. A vlastne ani netuším, či sa vôbec dá objasniť niečo také temné, ako je stupídnosť. Páči sa mi však, ako si hlúposť predstavoval stredoveký človek. Je to veľavravná predstava.

Svoj obľúbený príbeh o Petrovi Uhlovi má hocikto. Ten môj je o tom, ako pred novembrom 1989 porazil Rudé právo. On, chartista, väznený za Husáka deväť rokov ako Ivan M. Jirous či Rudolf Battěk.

A tak tu máme opäť lockdown. Dva sme si už vyskúšali a pri miere zaočkovanosti, akú u nás máme, to asi nebude ani posledný. Ako ho zvládneme, záleží len na nás. Čo robia v tomto období naši redaktori, to sa dočítate v téme.

Viete, ako trávia lockdown vaši blízki, priatelia, kolegovia? A ako by ho chceli tráviť? Myslíte, že je to všade rovnaké alebo aspoň podobné? Nuž, nie je. Koľko ľudí, toľko chutí. A všelijakých iných záľub. Mnohé z nich celkom inšpiratívne. Nech sa páči.

Včera a dnes rokovala koaličná rada. Veľmi by sa im určite hodili základné prehľady NIELEN o covidovom zdravotníctve, ale aj celkovo, ako na tom stojí tento sektor. ALE NEVIEME. To, že to nevieme my, je OK, ale že tie dáta asi nemá ani generalita, je problém

Vianoce v O2 nekončia komerčnými ponukami, ale pokračujú dobrými skutkami, ktoré pripravujú zamestnankyne a zamestnanci, firma, aj Férová Nadácia O2. Spoločnými silami pomáhajú tam, kde je to potrebné a tam, kde systémová pomoc zlyháva alebo nie je dostatočná.

Jozefa Terema prirovnávajú aj k Hanzelkovi a Zikmundovi, on sám sa však slovíčku „cestovateľ“ z úcty k nim vyhýba. Do sveta začal vyrážať krátko po páde železnej opony, vtedy ešte stopoval a prespával na lavičkách. V čom vidí hlbší zmysel cestovania?