Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.otázniky Antona Vydru: Hlupáci s budzogáňmi

.anton Vydra .stĺpčeky .otázniky Antona Vydru

Minule sa ma jeden kamarát opýtal, či mu viem ako filozof objasniť hlúposť. Nevedel mi položiť aj nejakú ľahšiu otázku? Hlúposť veru objasniť neviem. A vlastne ani netuším, či sa vôbec dá objasniť niečo také temné, ako je stupídnosť. Páči sa mi však, ako si hlúposť predstavoval stredoveký človek. Je to veľavravná predstava.

.otázniky Antona Vydru: Hlupáci s budzogáňmi

latinský výraz pre hlúposť je stultitia a hlupák bol stultus alebo insipiens, čo znamenalo skôr blázon. V 13. a 14. storočí bolo bežné zobrazovať hlupáka ako divocha, často v otrhanom odeve alebo nahého, bosého alebo len s jednou topánkou, neraz s vtáčím perím na hlave (ako u indiánskych náčelníkov), s poľutovaniahodným výrazom v tvári a s obrovským kyjom alebo budzogáňom v ruke.

Takto vyobrazil Hlúposť ako neresť sám veľký Giotto v roku 1305 na freske v Kaplnke Scrovegniovcov v Padove. Takto vidíme hlupáka aj na jednej z tarotových kariet Visconti-Sforza z polovice 15. storočia. Takto je zobrazený aj v jednej francúzskej knihe hodiniek z roku 1276 v iluminovanom prvom písmene žalmu 53, ktorý sa začína slovami: „Blázon si v srdci hovorí...“ A presne takto vyzerá bláznivý hlupák na začiatku toho istého žalmu aj v inom francúzskom žaltári, ktorý vznikol o dobrých dvesto rokov neskôr.

Dalo by sa tu donekonečna hovoriť o neveľmi zdvorilom postoji stredovekého a renesančného človeka ku kmeňovým spoločenstvám rôznych etník, k ich postoju k divochom a divošským spôsobom, identifikovaných neraz s kanibalizmom. Bolo v tom veľa predsudkov, veľa pohŕdania inakosťou, veľa civilizačného povýšenectva. Dozvuky tohto postoja doliehajú ešte aj na Shakespeara, v prípade ktorého by sa dalo jeho Kalibana v Búrke celkom dobre ilustrovať aj prostredníctvom Giottovej fresky. A to aj napriek tomu, že zrejme poznal esej Michela de Montaigne o kanibaloch, v ktorej tento filozof hovorí, že mu na cudzích etnikách – aspoň z toho, čo počul – nepripadá barbarské ani divoké nič a že barbarským nazývajú ľudia väčšinou to, na čo nie sú navyknutí.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite