Neprehliadnuteľná stavba za Modrou sa začína ľuďom spájať s podujatiami, ktoré v sebe snúbia dobré víno a jedlo, zábavu i ponaučenie. To, ako sa do Eleskowine park dostala joga, prezradila marketing &event manažérka Petra Kuczmannová.

Prvému súdnemu pojednávaniu sa síce Branislav Bríza vyhol, svoje kontakty a podnikateľské aktivity z minulosti však neskryje. Podľa najnovších zistení .týždňa kedysi obchodoval aj s ľuďmi, s ktorými neskôr podpísal zmluvy o prevode pozemkov vo Veľkom Slavkove.

Pýtam sa sám seba, čo nás robí ľuďmi. Jedna odpoveď na mňa hneď vyskočí, nie je to jediná odpoveď, aj keď otázka ju sama podnecuje. Ľuďmi nás robí to, že si kladieme otázky. Všetky zvieratá majú záujmy, inštinkty a vnímanie. Všetky zvieratá majú nejakú rámcovú predstavu o svete, v ktorom žijú. Ale len my si o svojom prostredí kladieme otázky. Len my odmietame byť definovaní svetom, v ktorom žijeme, a namiesto toho sa snažíme definovať náš druh a našu prirodzenosť.

Jedna vec sú migranti z moslimských krajín, ktorí si „preskákali“ martýrium na úradoch, už ovládajú minimálne základy slovenčiny a sú plnohodnotne zapojení do našej spoločnosti. Ale ako je to s tými moslimami, ktorí na Slovensko prichádzajú – aj z dôvodu rozvrátených pomerov v ich krajinách? Aj takýmto ľuďom sa venuje Liga za ľudské práva (HRL).Šéfka HRL Zuzana Števulová upozorňuje na zásadný rozpor. Slovensko síce oficiálne prijalo koncepciu integračnej politiky, no podľa HRL v praxi príliš integrácia nefunguje. Neexistujú nijaké štatistiky o tom, koľko cudzincov je u nás z moslimských krajín. Je však preukázané, že sú tu sledovaní.

„Každý deň stretnúť človeka, to stačí,“ tak túto Kostrovu báseň sme sa na základke svorne preskúšavali, sediac na podstienke pred hodinou literatúry. Stále viac však vidím a prežívam, že sa ľudia barikádujú pred ľuďmi, vytvárajúc si vzťah s virtuálnym svetom, do ktorého investujú všetok um a čas. Prešlo len pár rokov, ale ten kontrast kričí.

Knihy politikov bývajú často nudnými zobranými spismi starých prejavov, ale môžu byť aj strhujúcou rekonštrukciou politických udalostí. Knižný rozhovor novinárky Ľuby Lesnej s expremiérkou Ivetou Radičovou nie je ani jedným, ani druhým.

Bill Baker bol pionierom americkej sociálnej práce na Slovensku. Jej kométou. Od roku 1991 žil v Košiciach, skúmal a vzdelával v sociálnej oblasti, pomáhal ľuďom v núdzi, v roku 2002 založili s Pavlom Hanšutom Združenie za sociálnu reformu, vydal knihu V bludnom kruhu.

V Česku vznikla nedávno iniciatíva „Čechy bez Čechov“. Nuž, to by šlo. Viem si čosi podobné predstaviť aj na Slovensku. Treba tú krajinu zabývať ľuďmi. Ľuďmi! To je problém. Zišlo by sa to aj ďalším národom, obsesívne opakujúcim mantru o pôde a krvi.

Sezónu jarných piknikov nám pekne pokašľalo daždivé počasie a chlad. Azda si ju však teraz s priateľmi vynahradíme, keď budeme robiť to, čo je vraj medzi ľuďmi vyspelého, civilizovaného sveta najobľúbenejšie – pražiť mäso nad rozžeraveným uhlím.

V Maďarsku boli zverejnené údaje zo sčítania ľudu v roku 2011. Je to vzrušujúce zrkadlo o stave spoločnosti, jej demografie a hospodárstva.