Lepšie pochopíme, kam smerujeme, ak najprv vieme, kde sme. Kde teda sme desať rokov po 11/9?

Jedenásť sudcov Najvyššieho súdu už môže otvárať šampanské a plánovať, kam investuje ľahko nadobudnutých 100-tisíc eur. Bratislavský okresný súd vyhovel ich žalobe proti platovej diskriminácii voči sudcom Špeciálneho súdu. Keďže Najvyšší súd sa voči tomuto rozhodnutiu neodvolal, verdikt vstúpil do platnosti.

Rozhovor s nemeckým kriminalistickým psychológom Jensom Hoffmannom, ktorý sa zaoberá profilom masových vrahov a vypracoval systém, ako preventívne zasiahnuť voči potenciálnym páchateľom.

Posledný júnový týždeň v Prahe dostal označenie „týždeň slobody“. Začiatkom týždňa sa v Černínskom paláci, sídle Ministerstva zahraničných vecí, konala konferencia, ktorá pripomenula 20. výročie konca Varšavskej zmluvy. Áno, tej Varšavskej zmluvy, ktorej tanky nám v auguste 1968 tak nežne poskytli „bratskú internacionálnu pomoc“. A potom u nás 23 rokov zostali...

Médiá smú všetko, ak nie sú Murdochove. Vo „verejnom záujme“ smú aj porušiť zákon, veď ide o „službu verejnosti“! A tak ľavicové médiá „odvážne“ uverejňovali štátne tajomstvá: od nemeckého Der Spiegel, ktorý proti prianiu vtedajšieho spolkového ministra obrany Franza-Josefa Straussa v roku 1962 zverejnil obranné plány NATO cez „Pentagón Papers“, ktoré počas vietnamskej vojny predal Daniel Ellsberg denníku New York Times až po WikiLeaks. Jednoducho, vyzradiť štátne tajomstvo, a porušiť tak zákon je in.

Možno by môj život vyzeral úplne inak, keby som neprechovávala takú hroznú nenávisť voči škole. Hocijakej. Možno by som bola niekto iný, keby som nemala odpor k autoritám. Keby som vedela, ako sa učiť. Odmalička mi šlo len to, čo som mala rada – a nesnažila som sa to zmeniť.

Keď bola niekedy pred rokom a pol slovenská politická scéna prvý raz konfrontovaná s otázkou, aký postoj zaujať voči Grécku, jeden ľavicový intelektuál o tom napísal patetický článok. Neargumentoval ekonomicky, právne či politicky, ale cez fiktívne dejinné záväzky. Vraj dnes Grékom musíme pomôcť, lebo niekedy pred 2 400 rokmi položili základy európskej civilizácie, zahnali Peržanov a okrem toho sme ich už raz zradili – v roku 1204, keď križiaci vyplienili Konštantínopol. Chýbala už len vsuvka o Cyrilovi a Metodovi (tiež prišli z Grécka)...

Pred čím alebo zoči-voči čomu stojí Slovensko v treťom desaťročí slobody a v závere druhého desaťročia samostatnosti? Viacerí kritici našich dnešných pomerov pripomínajú, že nám chýbajú veľké témy.

Porovnávať slovenských prezidentov je čierna a nevďačná robota. Avšak, pokiaľ sa dala na Gašparovičovi nájsť jedna prednosť voči Schusterovi, tak to bola výrazne menšia účasť na denných politických zápasoch a podstatne menej vrátených zákonov. Niežeby v obraze nehral kľúčovú rolu i fakt, že štyri roky žil v „konkubináte“ so sebe podobnou koalíciou (kým za Schustera sa vystriedali dve Dzurindove vlády). Čelne mocenskej zrážke s pravicou sa však vyhýbal. Doteraz.

Čert nám ich bol dlžný! Eurofondy. Peniaze za nič a zadarmo. Korumpujú fakticky aj morálne. Deformujú „neziskový“, „neštátny“, „nevládny“ sektor. Ničia občiansku spoločnosť. Už sa teším na rok 2013 či 2014, odkedy Česká republika nedostane nič, už aby to bolo.